Pracovná cesta a diéty musia byť dopredu dojednané

Na náhradu stravného a iných náhrad v súvislosti s pracovnou cestou má zamestnanec nárok zo zákona a zamestnávateľ mu ich musí nahradiť. Zdroj: photl.com

V zmluve nemám písomne náhradu cestovného a diéty, ale na ich preplácaní som sa ústne dohodol so zamestnávateľom. Má zamestnávateľ nárok mi nevyplatiť danú finančnú čiastku, ktorú som minul na cestovanie a mám nárok na mzdu (odpracovaný počet hodín), ak končím pracovný pomer v skúšobnej dobe?

Poradňa: Ak je v pracovnej zmluve písomne dojednaná skúšobná doba, zamestnanec aj zamestnávateľ ju môžu skončiť kedykoľvek počas jej trvania, a to bez uvedenia dôvodu. Tento spôsob skončenia pracovného pomeru označujeme ako skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nejedná sa o výpoveď.

Za dobu trvania pracovného pomeru, a to aj keď bol zamestnanec v skúšobnej dobe, má zamestnanec nárok na mzdu a iné plnenia, ktoré sú dojednané v pracovnej zmluve alebo na ktoré mu vznikne nárok zo zákona.

Ak sa jedná o nároky na cestovné a diéty v súvislosti s pracovnou cestou, tieto nároky upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a nie je potrebné, aby boli dojednané aj v pracovnej zmluve.

Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca sa považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady.

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, a v prípade dlhších pracovných ciest aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny.

Vyslanie na pracovnú cestu a určenie podmienok musí zamestnávateľ stanoviť písomne a určiť miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce na pracovnej ceste, doba trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty V rámci tzv. cestovného príkazu môžu byť dohodnuté aj iné náležitosti a uvedené iné pokyny zamestnávateľa.

Na náhradu stravného a iných náhrad v súvislosti s pracovnou cestou má zamestnanec nárok zo zákona a zamestnávateľ mu ich musí nahradiť. Náhrada iných nákladov alebo cestovného napr. za cestu do práce alebo za cestu v rámci miesta obvodu obce pravidelného pracoviska môže byť stanovená v internom predpise zamestnávateľa alebo dojednaná v pracovnej zmluve, ale v prípade ústnej dohody bude zamestnanec len ťažko preukazovať existenciu a obsah takejto dohody a tým bude jeho pozícia oslabená, ak mu zamestnávateľ nevyplatí všetky plnenia, na ktorých sa dohodli.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk