Ráno si pokojne pospite: Ľudia aktívnejší v noci sú vraj inteligentnejší ako ranostaji

Pharrell Williams Zdroj: SITA

Keď úspešní ľudia rozprávajú o svojich zvykoch, dookola počúvame, že vstávajú skoro. Pokiaľ si naopak radi ráno pospíte dlhšie, nemusíte sa trápiť. Výsledky jednej španielskej štúdie naznačujú, že „nočné sovy“ – ľudia, ktorí sú najviac aktívni a produktívni v noci, môžu byť inteligentnejší než ranostaji a talianski výskumníci hovoria o tom, že sú aj viac kreatívni. Dôkazom sú aj tieto osobnosti, ktoré dosiahli úspech, hoci si radi pospia.

Jackson Pollock, maliar

Maliar Jackson Pollock sa novinárom v roku 1950 zveril, že si zvykol na nie celkom bežný režim, počas ktorého pracoval celú noc a spal celý deň. Kruh sa mu podarilo prelomiť a podarilo sa mu vstávať „už“ o jednej na obed. Svoj deň zvykol začínať typickými raňajkami, teda kávou a cigaretou. Napriek nezvyčajnému spôsobu života sa stal svetoznámym umelcom.

Karl Lagerfeld, módny návrhár

Karl Lagerfeld vstáva neskoro len niekedy, no trvá na svojich siedmich hodinách spánku. Ak ide do postele až o štvrtej, skôr než o jedenástej ho z nej nedostanete. Podľa jeho vlastných slov sa môže rozpadnúť aj dom, no on svoj spánok potrebuje.

Galéria fotiek (3) Zdroj: SITA

Pharrell Williams, hudobník

Autor populárneho hitu Happy si tiež rád pospí. Ráno začína o deviatej modlitbou a sprchou. Po kvalitnom oddychu a pod prúdom teplej vody sa mu vraj rozmýšľa tak dobre, že niekedy stratí pojem o čase, čo je aj zvyčajný dôvod jeho meškania. V sprche vraj niekedy tvorí i svoje piesne.

Winston Churchill, predseda vlády

Winston Churchill nezvykol spať až tak dlho. Zvyčajne sa zobudil už o pol ôsmej, no v posteli ostal až do jedenástej. V pohodlí tak vybavil poštu, prečítal noviny a diktoval svojim sekretárkam.

Galéria fotiek (3) Zdroj: SITA

Gustave Flaubert, spisovateľ

Autor Madame Bovary Gustave Flaubert začínal svoj deň okolo desiatej tým, že zazvonil na svojich sluhov, ktorí mu doniesli noviny, poštu, pohár studenej vody a fajku. Keď dostal všetko, čo potreboval, dal signál svojej matke, že môže vojsť. Tá potom sedela na kraji jeho postele a súkromne sa zhovárali až kým neuznal za vhodné vstať.