Radíme: Skončenie pracovného pomeru a výpovedná doba

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Nie je ľahké prijať výpoveď od zamestnávateľa. O to ťažšie je prijať skutočnosť, ak na vaše miesto príjmu nového človeka, pričom zamestnávateľ tvrdil, že vaše pracovné miesto ruší. Na vaše problémy odpovedá Miroslava Skičková, šéfka ,,Kobry“ na kontrolu nelegálneho zamestnávania z Národného inšpektorátu práce.

Skončenie pracovného pomeru

Riaditeľ školy mi oznámil výpoveď pred ostatnými kolegami v práci. Spôsobom, že moja práca bude prerozdelená a preto mi dáva výpoveď z organizačných dôvodov. V zamestnaní som vykonávala viacero funkcií: tajomníčka školy, pokladníčka, personalistka. Trom kolegyniam znížil pracovnú dobu na 80 percent a po mojom odchode im ju opäť zvýšil. V škole máme 42 zamestnancov, 185 žiakov a 1 ekonómku, ktorá teraz ukončila súkromnú VŠ (mimochodom manželka pána riaditeľa), 1 mzdovú účtovníčku, 1 finančnú účtovníčku, ktorá je už dôchodkyňa a 1 dôchodkyňu na výberové konanie a evidenciu majetku. Chcem sa opýtať či pán riaditeľ neporušil predpis nakoľko nemáme na škole OZ ani zamestnaneckú radu a výpoveď mi oznámil verejne pred kolegyňami a nie osobne. (Mária Fekete)

Z informácií, ktoré ste uviedli, nemožno k veci zaujať jednoznačné stanovisko, či bol konaním zamestnávateľa porušený zákon. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v Zákonníku práce, podmienkou platnosti výpovede je jej písomná forma a doručenie písomnej výpovede zamestnancovi. Pravidlom praxe je, že zamestnávateľ doručuje písomnú výpoveď na pracovisku za prítomnosti svedkov. Uvedené je potrebné na preukázanie doručenie v prípade, že zamestnanec odmietne výpoveď prevziať. V tom prípade sa urobí o tomto zápis priamo na listine výpovede a podpíšu sa svedkovia prítomní pri doručovaní.

Zákonník práce pritom výslovne nerieši spôsob komunikácie zamestnávateľa so zamestnancom vo veci výpovede. Danie výpovede zamestnancovi však podmieňuje skutočnosťou, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, prípadne skutočnosťou, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme neumožňuje priamu podriadenosť blízkych osôb, nemôžu byť zaradení tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého. To platí u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, Zákonník práce túto podriadenosť neupravuje.

Zamestnávateľ mi dal výpoveď dohodou 4 mesiace po tom, čo prijal absolventku VŠ na absolventskú prax. Myslím si, že porušil zmluvu s úradom práce, pretože sa v nej zaviazal, že prijme absolventa na absolventskú prax a nezníži počet zamestnancov. Mám pravdu? Okrem iného zamestnáva na čierno veľa ľudí a porušuje zákony všade, kde sa len dá. Zároveň má na svedomí veľa daňových únikov. Kde to mám nahlásiť? (Jana)

Dobrý deň. Porušenie zmluvy s UPSVR je potrebné oznámiť príslušnému úradu, ktorý so zamestnávateľom zmluvu uzavrel. Daňové úniky môžete oznámiť finančnej správe a pokiaľ viete o nelegálnom zamestnávaní, napíšte podnet na príslušný inšpektorát práce alebo tiež na UPSVR.

Je to trestný čin, keď vás zamestnávateľ prepustí z práce kvôli nadbytočnosti a ten istý deň zamestná niekoho druhého na rovnakú pozíciu, z ktorej vás prepustil? (Fero)
Prepustenie z dôvodu nadbytočnosti a následné obsadenie pracovného miesta nie je trestným činom. Do úvahy by prichádzalo porušenie Zákonníka práce, ak by sa preukázalo, že zamestnávateľ Vám dal výpoveď a pracovné miesto, ktoré pôvodne zrušil, by obnovil a obsadil pred uplynutím dvoch mesiacov od skončenia Vášho pracovného pomeru. Uvedené sa nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru dohodou.

Galéria fotiek (2) Zdroj: red.

Výpovedná doba

Môže zamestnávateľ uviesť do pracovnej zmluvy nasledovný paragraf? Dĺžka výpovedných dôb: Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Bola dohodnutá výpovedná doba, ktorá začína plynúť od prvého dňa štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, kedy bola doručená výpoveď a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného štvrťroka.“ Z toho by mohla prameniť i 6-mesačná výpovedná doba. Je to v poriadku podľa Zákonník práce? (Dana)

Výpovednú dobu upravuje Zákonník práce, ktorý všeobecne upravuje minimálne nároky zamestnanca vyplývajúce z jeho pracovnoprávneho vzťahu. Výhodnejšie podmienky môže pre zamestnanca dohodnúť odborový orgán v kolektívnej zmluve, prípadne zamestnanec so zamestnávateľom priamo v pracovnej zmluve. Podľa Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak to zákon ustanovuje pri výpovedi danej zamestnávateľom, zmyslom tejto úpravy je ochrana zamestnanca.

Inú dĺžku výpovednej doby zákon ustanovuje aj pri výpovedi, ktorú dáva zamestnanec zamestnávateľovi, a to v prípade, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok. Výpovedná doba je v tom tomto prípade najmenej dva mesiace, dlhšiu výpovednú dobu môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve. Zákonník práce však striktne upravuje pravidlá pre začiatok a trvanie výpovednej doby. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, okrem prípadu, ak by výpovedná doba mala uplynúť počas ochrannej doby (napr. počas PN zamestnanca). V tom prípade sa výpovedná doba skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Odlišnú úpravu začatia plynutia výpovednej doby Zákonník práce nepripúšťa.

Keďže pracovná zmluva upravuje nároky zamestnanca, týkajúce sa začatia plynutia výpovednej doby, nevýhodnejšia, ako ich upravuje Zákonník práce, pričom zákon nepripúšťa takúto nevýhodnejšiu úpravu, táto zmluva by bola po jej podpise v tejto časti neplatná. Ak bude takáto pracovná zmluva uzatvorená, bude platná, nebude však neplatiť jej časť týkajúca sa dojednania dĺžky výpovednej doby, platí zákon.

Je v poriadku, ak budúci zamestnávateľ uviedol do pracovnej zmluvy v odseku "Dĺžka výpovednej doby“ nasledovné: "Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Bola dohodnutá výpovedná doba, ktorá začína plynúť od prvého dňa štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, kedy bola doručená výpoveď a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného štvrťroka." To znamená, ak zamestnanec podá výpoveď zo zamestnania napr. 5.1., v skutočnosti mu začne plynúť výpovedná doba až od 1. 4. + dva mesiace (alebo tým myslia dokonca tri mesiace?). Doteraz som sa nikdy s takouto výpovednou dobou nestretla. Je v takomto prípade pracovná zmluva platná? (Dana Hlavková)

Vaša domnienka o nekorektnosti uvedených dojednaní v pracovnej zmluve zamestnanca je správna. Výpovednú dobu upravuje Zákonník práce, ktorý všeobecne upravuje minimálne nároky zamestnanca vyplývajúce z jeho pracovnoprávneho vzťahu. Výhodnejšie podmienky môže pre zamestnanca dohodnúť odborový orgán v kolektívnej zmluve, prípadne zamestnanec so zamestnávateľom priamo v pracovnej zmluve. Podľa Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak to zákon ustanovuje pri výpovedi danej zamestnávateľom, zmyslom tejto úpravy je ochrana zamestnanca. Inú dĺžku výpovednej doby zákon ustanovuje aj pri výpovedi, ktorú dáva zamestnanec zamestnávateľovi, a to v prípade, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok. Výpovedná doba je v tom tomto prípade najmenej dva mesiace, dlhšiu výpovednú dobu môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve. Zákonník práce však striktne upravuje pravidlá pre začiatok a trvanie výpovednej doby.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, okrem prípadu, ak by výpovedná doba mala uplynúť počas ochrannej doby (napr. počas PN zamestnanca). V tom prípade sa výpovedná doba skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Odlišnú úpravu začatia plynutia výpovednej doby Zákonník práce nepripúšťa.