Radíme: Mzda, platový výmer, práca nadčas a mzdové ohodnotenie

Každému zamestnancovi prináleží za jeho pracovný výkon mzda. Zdroj: thinkstock.com

Každému zamestnancovi patrí za jeho pracovný výkon mzda. Za prácu nadčas mu prináleží mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 percent alebo zvýhodnenie v podobe čerpania náhradného voľna. Často však prichádza k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce. Na vaše problémy z oblasti mzdovej politiky odpovedá Miroslava Skičková, šéfka ,,Kobry“ na kontrolu nelegálneho zamestnávania z Národného inšpektorátu práce.

Je možné, aby nás zamestnávateľ nútil pracovať nadčas a potom hodiny „hádže“ do pomysleného koša a tak sa nám vyrovnali prípadne chýbajúce hodiny? Nemal by nám dávať za hodiny nadčasu, ako je to uvedené v Zákonníku práce, t.j. príplatok 25 percent? (Jozef)

„Nútenie“ k vykonávaniu práce nadčas je možné iba v rámci zákona, ktorý určil, že zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v kalendárnom roku najviac 150 hodín. Na ďalších 250-tich hodinách práce nadčas sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť (dohoda zo zákona nemusí byť písomná). „Dávanie hodín do pomyselného koša“ by bolo za istých okolností akceptované, a to v prípade, že je váš pracovný čas rozvrhovaný nerovnomerne a je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času. Ide o typ rozvrhovania pracovného času, kedy zamestnanec v istom období roka pracuje viac hodín týždenne, v ďalšom zasa menej hodín týždenne, pričom zamestnanec v priebehu roka dostáva stále rovnakú mzdu. Konto pracovného času je možné zaviesť iba so súhlasom zástupcov zamestnancov (napr. odborovej organizácie).

Zákonník práce k odmeňovaniu za prácu nadčas uvádza, že zamestnancovi patrí mzda a mzdové zvýhodnenie (najmenej 25 % alebo najmenej 35% - rizikové práce) alebo je možné mzdové zvýhodnenie nahradiť čerpaním náhradného voľna, na ktorom sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú.

Posledný platový výmer sa uskutočnil 1. júla 2009. Vo firme pracujem už 25 rokov vo funkcii majstra. K zvýšeniu platu nedošlo už päť rokov. Je to v poriadku? (Michalikova)

Chápem vašu nespokojnosť so stagnáciou platového postupu, ak sa každoročne zvyšuje suma minimálnej mzdy a samozrejme, aj ceny tovarov a služieb. Zákonník práce ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, ale aj povinnosť poskytnúť mzdu v najmenej sume minimálneho mzdového nároku príslušného pracovného miesta. Charakteristiku jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest uvádza príloha č. 1 Zákonníka práce. K jednotlivým stupňom (je ich celkovo 6) patrí koeficient v rozmedzí 1,0 až 2,0. To znamená, ak zamestnanec vykonáva v zmysle charakteristiky pomocné, prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov, jeho mzda nesmie byť nižšia ako 1,0 násobok minimálnej mzdy, teda 352 € mesačnej mzdy či 2,023 € hodinovej mzdy pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Pri vykonávaní práce zaradenej do najvyššieho stupňa náročnosti mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako 2,0 násobok minimálnej mzdy. Ak je vaša mzda aj po päťročnej stagnácii najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku, jej nenavýšením zamestnávateľ neporušil zákon. V opačnom prípade je potrebné zjednať nápravu, a to dohodnutím zodpovedajúcej mzdy so zamestnávateľom formou dodatku k pracovnej zmluve, samozrejme, s doplatením neuspokojeného nároku za spätné obdobie, prípadne obrátiť sa s podnetom na príslušný inšpektorát práce, ktorého adresu a kontakty nájdete na stránke www.nip.sk.

Galéria fotiek (2) Zdroj: red.

Pracujem ako hasič a mám rozdelenú službu na aktívnu a neaktívnu časť. 16/8 pričom osem hodín je pohotovosť na pracovisku, ktorú nám zamestnávateľ nezarátava do fondu pracovného času. Taktiež nám dáva plat za túto pohotovosť v priemere 50-90 centov na hodinu, čo činí 15 % platu. Upozornili sme zamestnávateľa na porušovanie zákona, ale namiesto nápravy prišli len vyhrážky. (Kamil Ferko)

S riešením vášho problému vám nepomôžem, pretože na pracoviskách Hasičského a záchranného zboru inšpektoráty práce nevykonávajú inšpekciu práce. Váš pracovný čas je upravený osobitným predpisom, ktorý na rozdiel od Zákonníka práce nezapočítava pracovnú pohotovosť na pracovisku do pracovného času. V tejto veci vám odporúčam obrátiť sa na orgány inšpekcie práce v rámci HaZZ.

S konateľom spoločnosti mám uzavretú pracovnú zmluvu na pozíciu obchodného zástupcu. Takže okrem základného platu mám v zmluve uvedené vyplatenie prémií (15% z čistého zisku) až po úhrade faktúry zákazníkom. Keďže sme firma ktorá ponúka kompletné pomerne technicky náročné technológie , spolupracujem s technickým tímom . Na motiváciu mojich technických kolegov pri riešení jednotlivých projektov náš šéf nemá peniaze takže sa ich snažím motivovať ja - proste sa z mojich prémií delím s kolegami podľa objemu vykonaných prác . Takže napr. z 15% ja mám 10 a 5% dávam kolegom - už na páske. Je to v poriadku? (Miloš)

Takýto postup nie je v poriadku. Mzdové podmienky vo vašej pracovnej zmluve sú jednoznačne dojednané. Podpísaním pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť Vám za vykonanú prácu dohodnutú mzdu (pre výplatu a splatnosť mzdy platia ustanovenia Zákonníka práce) a prémie vo výške a v čase splatnosti podľa dojednania. Ak boli splnené podmienky zakladajúce nárok na vyplatenie prémií, ich nevyplatením v dohodnutej výške porušuje zamestnávateľ mzdové dojednania. Zmena mzdových dojednaní v časti prémie je možná len v prípade uzatvorenia písomnej dohody o zmene mzdových podmienok (napr. formou dodatku k pracovnej zmluve). Za súčasného stavu, ak platí to, čo uvádzate v otázke, je možné konštatovať, že vo vzťahu k vám zamestnávateľ porušuje dohodnuté mzdové podmienky a tým aj zákon. Z hľadiska motivácie vašich kolegov suplujete činnosť zamestnávateľa v mzdovej oblasti.

Ako má postupovať syn voči svojmu zamestnávateľovi, keď má na pracovnej zmluve dohodnutú mzdu 600 eur mesačne netto a od polovice júla (od 14. júla 2014 ku dňu - 8. októbra 2014 dostal výplatu 200 eur a 100 eur na ruku)? Je nejaká páka, okrem súdnej cesty, ako vymôcť mzdu, ktorá mu patrí? (Anna)

Ak je zamestnávateľ v omeškaní s vyplatením mzdy, zamestnanec je oprávnený ho písomne vyzvať na splnenie danej povinnosti s uvedením lehoty na plnenie a súčasne s možným upozornením na skutočnosť, že v prípade neplnenia zo strany zamestnávateľa sa bude domáhať vyplatenia mzdy súdnou cestou. Uvedená výzva je dôležitá z hľadiska dôkazného bremena zamestnanca na súde. Voči zamestnávateľovi, ktorý nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, je možné podať trestné oznámenie. Zároveň môže nevyplatenie mzdy preveriť inšpektorát práce na základe doručeného podnetu od zamestnanca. Do úvahy pripadá aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy alebo jej časti.