Radíme: Pracovný čas, práca vo sviatok, pracovný úraz a preradenie na inú prácu

Prestávky v práci sa do pracovného času nezapočítavajú. Zdroj: thinkstock.com

Vedeli ste, že prestávky v práci sa do pracovného času nezapočítavajú? Základná dĺžka prestávky na odpočinok a jedenie je 30 minút a poskytnutie dlhšej prestávky je možné iba po dohode so zástupcami zamestnancov.

Pracovné podmienky sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce. Aby nedochádzalo k jeho porušeniam inšpektoráty práce vykonávajú kontroly. Miroslava Skičková je šéfka „Kobry“ na kontrolu nelegálneho zamestnávania z Národného inšpektorátu práce, ktorá odpovedá na vaše pracovné problémy.

Práca vo sviatok

Môže mi zamestnávateľ pri štvorzmennej prevádzke nariadiť tzv. kĺzavé voľno na sviatok (1. novembra 2014), keď mi na tento deň pripadá zmena, s tým, že mi tento sviatok nezaplatí? (Beáta)

Pod pojmom klzavé voľno rozumiem, že v tento deň vám zamestnávateľ neurčil pracovnú zmenu. Má na to právo, za dodržania podmienky, že vám rozvrhnutie pracovných zmien oznámil najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Vtedy nejde o porušenie zákona. Tým, že ste v daný deň prácu pôvodne vykonávať nemali, neušla vám pre sviatok mzda. Na druhej strane z takéhoto rozvrhovania pracovného času vyvstáva otázka, či zamestnávateľ koná v súlade s dobrými mravmi a či jeho konanie nepoškodzuje druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.

Prestávka v práci

Pracujem ako opatrovateľka v DSS a to od 6.00 do 18.00 alebo od 18.00 do 6.00 čiže 12-stky. Zamestnávateľ nám počíta iba 11 hodín odrobených a poskytuje nám 2 prestávky v práci. Môže takto robiť? A nočné zmeny počíta iba ako 7 hodinové. Je to správne? (Ivana)

Poskytované prestávky v práci sa do pracovného času nezapočítavajú. Základná dĺžka prestávky na odpočinok a jedenie je 30 minút. Poskytnutie ďalšej ako zákonnej prestávky, dlhšej prestávky alebo prípadné delenie pracovnej zmeny je možné iba po dohode so zástupcami zamestnancov.

Trvanie nočnej zmeny a evidovanie pracovného času v jej rámci je zamestnávateľ povinný robiť reálne, t. j. podľa určenej pracovnej zmeny. Ak táto trvá od 18,00 do 6,00 je povinný všetok pracovný čas v rámci nej riadne evidovať a poskytnúť zaň mzdu. Nočná práca je práca vykonávaná medzi 22,00 a 6,00. Ak máte v tomto čase poskytnutú prestávku alebo viac prestávok, tieto sa do nočnej práce nezapočítajú. Nočná práca však nie je nočná pracovná zmena, tá je podstatne dlhšia ako čas vykonávania nočnej práce.

Príspevok na stravovanie

V októbri budú tri mesiace, čo som zamestnaný v novej práci. Mám celiakiu a doniesol som zamestnávateľovi zdravotný záznam od špecializovaného doktora, že sa nemôžem stravovať v závodnej jedálni a tým pádom mám nárok podľa paragrafu 152 odseku 6, buď na finančný príspevok alebo zabezpečenie stravy mne vyhovujúcej, teda bezlepkovej. Doteraz nemám ani jedno ani druhé a zamestnávateľ stále hovorí, že budú o tom rokovať. Môžem zároveň aj spätne požiadať o finančný príspevok? Doklad od špecializovaného doktora som zaniesol už 22. júla 2014. (Vladimír)

Ako ste správne uviedli, zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok. Vo vašej otázke ste uviedli, že zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie vo vlastnej jedálni. Ak vám zamestnávateľ nedokáže zabezpečiť diétne stravovanie v tejto jedálni, pričom táto forma stravovania je jediná, ktorou zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie, potom je povinný poskytnúť vám finančný príspevok v zákonnej výške, teda v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Na nároky z pracovnoprávnych vzťahov sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota (okrem osobitných prípadov, u ktorých to ustanovuje zákon). Finančný príspevok na stravovanie si teda môžete žiadať aj za spätné obdobie, váš nárok bude premlčaný až po 3 rokoch od jeho vzniku.

Miesto výkonu práce

Zamestnávateľ má pobočky po celom Slovensku. V pracovnej zmluve mám uvedené miesto výkonu práce každú jednu od Vajnor až po Veľký Krtíš. Zamestnávateľ nás každý deň posiela na akúkoľvek pobočku. Keď otvorí novú, dostaneme nový dodatok k zmluve, kde je dopísaná posledná otvorená pobočka. Je toto štandardný postup? Ďalší presun už totižto odmietam, chcem vedieť, či mám šancu na súde argumentovať, ak ma zamestnávateľ vyrazí. (Peter)

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný dohodnúť miesto výkonu práce, a to vymedzením obcou, časťou obce alebo inak určeným miestom. Už z názvu tejto pracovnej podmienky – miesto výkonu práce vyplýva, že by malo ísť o jedno miesto, nie viacero miest, čo dáva priestor pre svojvôľu zamestnávateľa a pre možnosť ukrátiť zamestnanca na cestovných náhradách, ktoré by mu patrili v prípade, ak ho zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska. Zmena dohodnutých pracovných podmienok je možná len so súhlasom zamestnanca a písomnou formou. Vo vašom prípade, ako uvádzate, sa to deje dodatkom k pracovnej zmluve, ktorý musí byť podpísaný obomi zmluvnými stranami, teda zamestnávateľom aj zamestnancom, na prejav ich vôle a súhlasu s obsahom písomnosti.

Samozrejme, aj v dojednaní miesta výkonu práce je možné pochopiť dojednania viacerých miest výkonu práce, ak napríklad zamestnanec v rámci svojej pracovnej náplne pravidelne vykonáva prácu na týchto miestach (napr. v dvoch pobočkách knižnice podľa otváracích hodín, a to: v jednej v pondelok, stredu a piatok, v druhej v utorok a štvrtok). Všeobecne však platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu či spoluzamestnancov.

Lekár/Priepustka

Mám nárok na priepustky, keď idem k lekárovi sama alebo s deťmi? Robím 11,5 hodín krátky a dlhý týždeň. (Ľubica)

Áno, ako každý zamestnanec, tak aj vy máte právo na prekážku v práci s náhradou mzdy. Ak nemôžete plánované vyšetrenie alebo ošetrenie absolvovať mimo pracovného času, zamestnávateľ Vám poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný (cesta do zdravotníckeho zariadenia, čas strávený čakaním na vyšetrenie, čas vyšetrenia a prípadný následný čas na zotavenie a cesta zo zdravotníckeho zariadenia do práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci a poskytnúť náhradu mzdy za prekážku v práci najviac 7 dní na vlastné vyšetrenie zamestnanca a najviac 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie. 7 dní krát 8 hodín (priemerná dĺžka pracovnej zmeny) je 56 hodín, ktoré zamestnávateľ ospravedlní. Celodenné vyšetrenie vo vašom prípade z tohto počtu hodín ukrojí 11,5 hodiny.

Pracovný úraz

Môj manžel pracuje v Nemecku. 14. septembra 2014 mal mozgovú príhodu, v dôsledku čoho zostal ochrnutý na pravú stranu, ale v pracovnej zmluve mal výkon práce na Slovensku s dodatkom, že v prípade potreby zamestnanec súhlasí s vyslaním na pracovnú cestu aj do iného členského štátu EÚ. Odvody mu spoločnosť odvádzala iba z minimálnej mzdy na Slovensku. Teraz leží v nemocnici v Nemecku. Neviem, načo má nárok, lebo zamestnávateľ sa k tomu nevyjadruje. Práve naopak, chce všetko nejako zahladiť. V lekárskej správe je uvedené, že sa mu to stalo počas práce. Prosím vás, poraďte, ako postupovať. Môžem poslať aj kópiu pracovnej zmluvy, pretože mám podozrenie, že nie je v súlade so Zákonníkom práce. (Anna)

Inšpektorát práce môže prešetriť pracovný pomer vášho manžela, či je v súlade so zákonom, ale podľa môjho názoru by vám viac informácií ohľadne nárokov manžela v tomto prípade mohla poskytnúť Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa, v ktorej je Váš manžel poistený. Je taktiež otázkou, či v tomto prípade mohlo ísť o pracovný úraz. Odporúčame Vám zistiť čo najviac informácií od zamestnávateľa, zároveň aj zistiť, ako je uvedená záležitosť riešená v Nemecku.

V roku 2011 som v práci upadol do bezvedomia a vďaka tomu , že vo VW SK, bol k dispozícií defibrilátor a človek čo to vie obsluhovať, tak už som mŕtvy. Mám už skoro 59 rokov. Maródoval som rok. Po roku mi priznali invalidný dôchodok. Keďže som ostal v práci, cítil som sa na to a bývala vedúca bola rada, že som nastúpil. Lenže po 3 mesiacoch prišlo k výmene riadenia a terajšia nadriadená ma nenávidí. Nevidí, že som odborník, terorizuje a hlavne ma šikanuje. Všetci to vidia. Ja to nenechávam tak, a dochádza k hádkam a pre mňa zdravotným problémom. Bol som sa sťažovať na odboroch, dokonca aj na personálnom oddelení. (Ľubomír)

Pokiaľ sa chcete poradiť ohľadne uvedených konfliktov s nadriadenou, môj názor je, že idete dobrou cestou riešenia tejto situácie prostredníctvom odborovej organizácie, ktorá má záujem pomôcť Vám. Vždy je najlepšie vyriešiť si takéto problémy v rámci organizácie, nakoľko prípadné šetrenie resp. dokazovanie šikanovania resp. diskriminácie je veľmi problematické a zvyčajne uviazne na nedostatku relevantných dôkazov. Skúste vy, prípadne odborári iniciovať stretnutie s dotyčnou nadriadenou za účasti odborov a spomínaného vedúceho personalistu, konštruktívne si vydiskutovať dôvody vzájomných konfliktov a spoločne navrhnúť adekvátne riešenia tohto problému.

Galéria fotiek (2) Zdroj: red.

Pracovný čas

Zamestnávateľ uplatňuje pružný pracovný čas. Pohyblivý je od 6.00 do 8.00 hod. a od 14.00 hod. do 18.00 hod. Základný čas je určený od 8.00 do 14.00 hod. Je to aj uvedené v internom predpise vydanom riaditeľom. Avšak zápisom z porady bezprostredný nadriadený nariadil iba vedúcim zamestnancom zostávať povinne na pracovisku aj po dosiahnutí resp. skončení základného pracovného času (14.00 hod.) resp. splnení denného limitu (7.30 hod.) a odpracovaného času v rámci týždenného limitu 37.30 hod. Je to porušenie základnej internej normy určenej riaditeľom? Ostatní zamestnanci odchádzajú o druhej hodine a vedúci nemá koho riadiť, iba je teoreticky k dispozícii nadriadenému a týždenne má vykazovaný zvýšený časový fond. (Peter)

To, či je konanie vášho priameho nadriadeného porušením vnútornej normy a prekračovaním jeho kompetencií, môže zhodnotiť jeho nadriadený – zamestnávateľ. Nariadenie zotrvať v práci aj po odpracovaní príslušného fondu pracovného času je možné považovať za príkaz na vykonávanie práce nadčas s príslušnými náhradami. Zneužívanie právomocí vedúceho zamestnanca nemôže byť na škodu jemu podriadeného zamestnanca.

Prosím vás o vysvetlenie. Veľmi je zaužívaná práca (krátky a dlhý týždeň). Je takýto pracovný čas zakotvený v Zákonníku práce? Čo je protizákonné a čo nie? (Peter)

Tento spôsob je upravený v Zákonníku práce ako nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Nerovnomerné rozvrhovanie pracovného času teda nie je protizákonné. Zamestnávateľ pri ňom musí dodržiavať isté zákonom stanovené podmienky, a to pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín, musí byť zamestnancovi poskytnutý nepretržitý denný odpočinok najmenej 12 hodín medzi určenými pracovnými zmenami a zároveň musí zamestnávateľ zamestnancovi zabezpečiť nepretržitý odpočinok v týždni v rozsahu 2 po sebe nasledujúcich dní alebo inak podľa Zákonníka práce.

Práca na dobu určitú

Dcéra pracuje od mája tohto roku na pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. decembra 2014. Minulý mesiac otehotnela. Zamestnávateľovi priniesla písomné potvrdenie. Prestala robiť nočné zmeny. V pondelok jej ale povedali, že pre ňu nemajú prácu, že bude musieť zostať doma. Nepochopila presne, čo tým bolo myslené. Čo s ňou môže zamestnávateľ urobiť? (Adriana)

Na vašu dcéru, ktorá je tehotná a informovala o tom zamestnávateľa sa vzťahuje ochranná doba, čo je doba, počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať takejto zamestnankyni výpoveď. Ak má Vaša dcéra pracovnú zmluvu na dobu určitú, je chránená pred výpoveďou počas trvania pracovnej zmluvy. Pracovný pomer skončí uplynutím doby, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať tehotnú ženu len prácami, ktoré neohrozujú jej tehotenstvo. Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná, alebo ktorá ohrozuje jej tehotenstvo podľa lekárskeho posudku, zamestnávateľ je povinný dočasne vykonať úpravu jej pracovných podmienok alebo ju preradiť na inú pre ňu vhodnú prácu. Ak teda zamestnávateľ nemá možnosť preradiť vašu dcéru na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, tak zamestnávateľ je povinný jej poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy.

Cestovné náhrady/Služobná cesta

Zamestnávateľ ma vyslal pracovať do Švédska. Hneď po príchod mi dal podpísať dokument, že sa vzdávam nároku na cestovné náhrady a diéty. Má nárok na takéto jednanie? (Cyrtus)

Zamestnávateľ nemá právo takúto požiadavku vzniesť voči zamestnancovi. Podľa Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Nárok na stravné (diéty) a iné cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste máte priamo zo zákona o cestovných náhradách.

Práceneschopnosť

Ide o normálny postup, keď som koncom mája mala 3 dni paragraf a potom som nastúpila na PN-ku, ktorá trvá do dnešného dňa? Vo firme, kde pracujem, sa vykonáva účtovníctvo týždenne a už počas mojej práceneschopnosti som musela vyúčtovať svoju tzv. týždennú správu. Vznikol tam ale nedoplatok, ktorý so mnou nemienil zrazu nikto riešiť, keďže som bola PN. Včera mi prišiel list, kde sa uvádza, že sa chcú so mnou mimosúdne dohodnúť na uhradení škody. Nebolo mi nič oznámené, nikto ma nekontaktoval, vraj sa zistili nejaké 2 shorty u mojich zákazníkov. Opäť neviem nič, neposlali mi nič, iba rovno list, že sa chcú so mnou mimosúdne dohodnúť. Tá týždenná správa bola účtovaná koncom mája. Doteraz to nikto nechcel riešiť, zrazu však pribudli aj nejaké sumy. Dokopy cca 161 eur. Prečo mi to neoznámili? Prečo, keď zistili tzv. shorty mi to tiež neoznámili, iba mi rovno príde list ohľadom vymáhania pohľadávok? Viete mi poradiť ? (Guropea)

Postup zamestnávateľa pri vzniku a náhrade škody upravuje Zákonník práce. Ten rozlišuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a osobitnú zodpovednosť zamestnanca na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Pri oboch má zamestnávateľ právo žiadať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená. Rozdiel je v preukazovaní zodpovednosti. Zamestnancovi v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu zamestnávateľ musí preukázať, že škodu zavinil. Zamestnanec s uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti zodpovedá za škodu automaticky a musí preukázať, že škodu nespôsobil.

Konanie o škode predpokladá, že bude urobených niekoľko krokov, kým zamestnávateľ pristúpi k vymáhaniu škody. A to vyčíslenie škody, uznanie/neuznanie škody zo strany zamestnanca (písomne), dohoda o spôsobe náhrady škody, ak by išlo o zrážky zo mzdy, musí byť písomne uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a až následne prichádza do úvahy plnenie zo strany zamestnanca.

Vo vami popísanom prípade nebol dodržaný proces náhrady škody. Odporúčam vám listom zamestnávateľovi oznámiť vaše stanovisko k uznaniu/neuznaniu škody a žiadať dodržať zákonný postup jej preukazovania.

Preradenie na inú prácu

V našej firme nastalo obdobie reorganizácii. Chcela by som vedieť, či zamestnanec môže dostať čas na "rozmyslenie". Kolegovia boli preradení na inú funkciu s nižším platom, z dôvodu rušenia ich miesta. Bolo im to oznámené v časovej tiesni. Buď teraz rýchlo podpíšeš, alebo máš hneď výpoveď- má zamestnanec možnosť požiadať o čas na rozmyslenie a poradu so svojím právnikom alebo nie? Môže byť v takomto prípade znížený plat? Je v poriadku, ak je zamestnancovi oznámené, že mu zaniká funkcia, ak je len jeho práca pridelená inému človeku, ktorý bol prednedávnom prijatý do zamestnania? (Alena)

Zamestnávateľ by nemal zneužívať časovú tieseň zamestnanca pri rozhodovaní pridržiavajúc sa zásady, že výkon všetkých práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Čas na rozmyslenie ponuky iného pracovného miesta si môže zamestnanec vyžiadať a aj sa poradiť s právnikom. Plat, resp. mzda nemôže byť zamestnancovi znížená kvôli tejto veci.

Podľa Zákonníka práce možno dohodnutý obsah pracovnej zmluvy – druh práce aj mzdové podmienky zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na ich zmene, pričom zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Až po uzatvorení písomnej dohody je možné zamestnanca odmeňovať inou mzdou, ako bola pôvodne dohodnutá. Iné je to u zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme – tomu plat zamestnávateľ písomne oznámi.

Funkciu zamestnanca doteraz vykonávanú má zamestnávateľ právo zrušiť alebo zmeniť v záujme zabezpečenia efektívnosti vlastnej činnosti. Vôľa zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere na doterajšom pracovnom mieste toto neovplyvní.

Podmienky práce/SBS

V strážnej bezpečnostnej službe existujú a zákony, ktoré si majitelia (sú nedotknuteľní) prispôsobujú ako sa im páči, ako napríklad pol výplaty na účet a pol na ruku. Dávam námet na kontrolu všetkých SBS, pretože kontrola zo strany KR PZ nestačí a ich zaujíma iná, než sociálna a mzdová problematika. Držiteľom licencie SBS môže byť len ten, kto má odslúžených 10 a viac rokov v ozbrojených zložkách, t.j. policajt, bachar, vojak. Podľa toho sa však chovajú. Chýba kvalita ľudí a vážnosť tohto povolania. Žiaľ, nedostatok pracovných príležitosti umožňuje zdierať zamestnancov. Nepodpísal som sa, dostal by som padáka. (Favma)

Beriem ako námet na plánovanie kontrol v nasledujúcom období.

Pracujem v strážnej službe (SBS). Za mesiac odpracujem okolo 300 hodín, dostávam minimálnu mzdu, nemám nárok na pracovné voľno, nedostávam ani vodu na pitie. Nehovorím o tom, čo všetko odo mňa požaduje zamestnávateľ. Prečo sa takýto zamestnávatelia vôbec neboja, že prídu o licenciu? (Julo)

Pracovať mesačne 300 hodín je neprípustné. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu 150 hodín ročne. Na ďalších 250 hodinách výkonu práce nadčas sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. V priemere by týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nemal prekročiť 48 hodín (obvykle sa priemeruje za 4 mesiace). Okrem práce nadčas Zákonník práce pripúšťa aj využívanie pracovnej pohotovosti (je platená), ktorú môže zamestnanec vykonávať priamo na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste (napr. aj doma). Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi 100 hodín pracovnej pohotovosti v kalendárnom roku, nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná iba po dohode so zamestnancom. Ak zamestnávateľ na „zavolanie do práce“ využíva vyššie uvedené, nemusí dochádzať k porušovaniu zákona.

Práca SBS nie je práca pomocná, prípravná ani manipulačná, preto má byť zamestnanec odmeňovaný mzdou vyššou ako je minimálna mzda. V záujme zabezpečenia pitného režimu, riešenia problémov v oblasti pracovného času a miezd je vhodné napísať podnet na príslušný inšpektorát práce. Výsledkom inšpekcie práce, ak budú zistené závažné nedostatky, môže byť aj podnet na PZ na odobratie licencie zamestnávateľovi.