Mzda zamestnanca na služobnej ceste.

poradňaporadňa

Zamestnanec má uvedené v Pracovnej zmluve pravidelne pracovisko adresu trvalého pobytu, keďže jeho povaha prace vyžaduje časté cestovanie. Keď ho vyšleme do Poľska, odíde ráno o 8:00 hod. o 14:00 hodine dorazí ku zákazníkovi a začne vykonávať prácu. Skončí s výkonom práce o 18:00 hod. Ráno o 8:00 ide opäť ku zákazníkovi ,o 12:00 hodine s výkonom práce skončí a odchádza domov, kde dorazí o 18:00 hod. Dostali sme nasledovný výklad: "podľa ZP čas strávený cestovaním sa započítava do pracovného času a to aj v prípade cestovania mimo pracovnej doby. Započítava sa do pracovného času na účely odmeňovania aj výpočtu cestovných náhrad". Doterajšia prax bola taká, že počas služobnej cesty za čas strávený cestovaním, ktorý spadá do pracovného času zamestnanca a za výkon práce dostal zamestnanec riadnu mzdu poprípade aj príplatok za nadčas, pokiaľ výkon práce bol nad stanovený pracovný čas. Ale za čas strávený na ceste, mimo obvyklého pracovného času bol považovaný za osobne voľno zamestnanca, za ktoré mu mzda neprislúcha, iba náhrady stanovene zákonom o cestovných náhradách.

Poradňa: Niektorými otázkami súvisiacimi s problematikou služobnej cesty sme sa už zaoberali v našej poradni v článku Služobná cesta na nadčasy.
Nároky zamestnanca v súvislosti s pracovnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 37 tohto zákona, čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.

Preto sa domnievame, že za účelom stanovenia času zamestnanca, ktorý strávi na pracovnej ceste a odmeňovania zamestnanca na služobnej ceste musíme odlíšiť čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca a čas strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času zamestnanca.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestovných náhradách vyplýva, že čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca a to aj čas strávený cestovaním, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, pokiaľ zamestnanec sám nezavinil prerušenie výkonu práce v rámci pracovnej cesty sám zamestnanec sám. Za výkon práce na pracovnej ceste v rámci stanoveného pracovného času patrí zamestnancovi mzda.

Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca keď zamestnanec nevykonáva prácu, sa považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady . Ak zamestnanec vykonáva na služobnej ceste prácu nad ustanovený pracovný čas a túto prácu môžeme považovať za nariadenú zamestnávateľom alebo vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa, t.j. za prácu nadčas, tento čas sa odmeňuje podľa ustanovení Zákonníka práce o mzde za prácu nadčas.

V súvislosti s pracovnou cestou do zahraničia za zahraničnú pracovnú cestu považujeme čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Zároveň upozorňujeme aj na tú skutočnosť, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
29.3.2010

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
Viac o téme: Poradňa
  • Autor: © Zoznam
 
Staršie správy
Staršie správy