Daňové priznanie o 5 minút dvanásť. Ešte to stihnete!
Daňové priznanie treba podať do pondelka 31.3. 2014. Zdroj: SITA Na podanie daňového priznania zostáva už iba týždeň. Ak ste študent, dôchodca, živnostník, prenajímateľ bytu alebo pracujúci v zahraničí, pomôžeme vám v rýchlosti sa zorientovať v daňovom priznaní. Ak ho nestihnete vyplniť v čas, môžete si podať o odklad vo forme žiadosti na daňovom úrade.
Firmám a občanom ostáva ešte týždeň na podanie daňového priznania k dani z minuloročných príjmov. Pokiaľ už dnes vedia, že priznanie v lehote do konca marca podať nestihnú, môžu oznámiť na daňový úrad jeho odklad najviac o tri mesiace. Ak však majú za minulý rok aj príjmy zo zahraničia, môžu si túto lehotu odložiť najviac o šesť mesiacov a priznanie tak podať najneskôr do konca septembra
"Priznanie sa podáva, ak všetky minuloročné zdaniteľné príjmy daňovníka presiahli 1867,97 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa vo všeobecnosti zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený," vysvetľuje Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Pripomína, že zahrnúť do priznania treba aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí.
"A to vtedy, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou – teda s trvalým pobytom na našom území alebo takého, kto sa na území SR vlani zdržiaval viac ako 183 dní v kalendárnom roku."
Priznanie nepodávajú zamestnanci, ktorí mali vlani príjmy len zo závislej činnosti, či už z pracovného alebo iného obdobného pomeru, aj zamestnanci na dohodu, ale len na našom území.
"Ak požiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, priznanie nepodávajú," ubezpečila hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
Priznanie nepodávajú ani tí daňovníci, ktorí vlani mali len príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a požívajú výhody a imunity podľa medzinárodného práva. Povinnosť podať priznanie sa nevzťahuje ani na príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancom orgánov Európskej únie (EÚ), ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ.
Z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 34.401,74 eura, zaplatí daňovník 19 % a zo zvyšnej sumy nad túto hranicu 25 %. Pri dani vyberanej zrážkou sa platí 19 %. Z podielov na zisku (dividend) vykázaných za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. 12. 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, ak boli, až na niektoré výnimky, vyplatené do 31. decembra 2013, sa platí 15 %.
Zníženie základu dane - daňovník
Daňovníci si môžu v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2013 za určitých podmienok znížiť základ dane, a to najviac o 3735,94 eura. Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov upozorňuje, že to môžu urobiť len pri určitých príjmoch a len po splnení ďalších podmienok.
"Daňovník si môže znížiť základ dane z celkových vlaňajších príjmov podliehajúcich dani o nezdaniteľnú časť len pri príjmoch z takzvanej aktívnej práce, teda pri príjmoch zo závislej činnosti (na zmluvu alebo dohodu), pri príjmoch z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu. Znížiť základ dane si môžu len pri týchto príjmoch, a to v závislosti od výšky vykázaného základu dane," vysvetľuje Molnárová.
Naopak, túto možnosť daňovník nemá pri čiastkových základoch dane, ktoré si vyčíslil pri takzvaných pasívnych príjmoch. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľností, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré sú v zásade príjmami plynúcimi na základe vlastníctva nejakého majetku.
"Základ pre vyrubenie dane pri týchto príjmoch nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane," upozorňuje Molnárová.
Suma, o ktorú možno znížiť základ dane, závisí od výšky spomínaných aktívnych príjmov.
"Ak bol čiastkový základ dane daňovníka z týchto aktívnych príjmov dosiahnutých v roku 2013 rovný alebo nižší ako 19.458 eur, môže si ho znížiť o 3735,94 eura," vyčísľuje Molnárová. Ak bol však vyšší ako 19.458 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 8600,436 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.
"Ak suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť ročne na daňovníka sa rovná nule," dodáva.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemajú nárok tí, ktorí od začiatku minulého roka poberali dôchodok starobný alebo predčasný starobný, starobné dôchodkové sporenie, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR či výsluhový dôchodok.
"Iba ak celková celoročná suma dôchodku, ktorú poberateľovi vyplatili v minulom roku, v úhrne nepresiahne 3735,94 eura, teda sumu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane pripadajúcu na daňovníka, môže si aj poberateľ dôchodku uplatniť nezdaniteľnú časť," upozorňuje Molnárová.
Uplatní si pritom len kladný rozdiel medzi sumou 3735,94 eura a celkovou sumou dôchodku, ktorá mu v minulom roku bola vyplatená.
Zníženie základu dane – manžel/manželka
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela má daňovník len pri tzv. aktívnych príjmoch, teda pri príjmoch zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom závisí od vykázaného základu dane.
Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov pripomína, že ani tu, tak ako pri nezdaniteľnej časti na daňovníka, nemožno znížiť čiastkový základ dane vyčíslený pri tzv. pasívnych príjmoch.
"Znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť nemožno pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností, pri príjmoch z kapitálového majetku a pri ostatných príjmoch," vymenovala.
Podmienkou na uplatnenie je, že musí ísť o manželku alebo manžela žijúcich s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v minulom roku starala o vyživované maloleté dieťa. Prípadne ide o manželku alebo manžela, ktorí vlani poberali peňažný príspevok na opatrovanie, boli zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím.
Výška sumy, o ktorú si manžel alebo manželka môžu základ dane znížiť, závisí nielen od minuloročného príjmu daňovníka, ale aj manželského partnera. Ak sa základ dane daňovníka rovná sume 34.401,74 eura alebo je nižší a jeho manželský partner nemal vlani žiadne príjmy, môže si znížiť základ dane o 3735,94 eura. Ak však vlani vlastné príjmy manžela alebo manželky daňovníka boli nižšie ako nezdaniteľná suma 3735,94 eura, zníži základ dane o rozdiel medzi 3735,94 eura a vlastnými príjmami manžela alebo manželky.
Živnostník – výdavky skutočné alebo paušálne
Pri vypĺňaní daňových priznaní je dôležité správne zaradiť každý príjem, ktorý v roku 2013 daňovník dosiahol. Živnostníci, ktorí vlani podnikali na základe živnostenského oprávnenia ako fyzické, a nie právnické osoby, vypĺňajú tlačivo B a príjmy z takej činnosti zaradia v daňovom priznaní medzi príjmy zo živnosti.
Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov pripomína, že živnostník si môže v daňovom priznaní uplatniť len tie minuloročné výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov zo živnosti.
"Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, pričom zváži, ktorý je pre neho výhodný. V daňovom priznaní môže uplatniť výdavky paušálne vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania, vrátane príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak mal vlani aj tento druh príjmov. Najviac však do výšky 5040 eur ročne," vyčísľuje Molnárová.
Živnostník si však môže uplatniť aj skutočné minuloročné výdavky, ktoré vie preukázať na základe vedenia zjednodušenej daňovej evidencie, prípadne jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Vo všeobecnosti je daňovým výdavkom každý výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
"Taký, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa zákona o dani z príjmov. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka," zdôrazňuje Molnárová.
K najčastejšie uplatňovaným daňovým výdavkom daňovníkov v slobodnom povolaní patria:
- cestovné náhrady
- výdavky na spotrebované pohonné látky
- výdavky na stravovanie
- odpisy hmotného a nehmotného majetku
- zostatková cena hmotného a nehmotného majetku
- poistné a príspevky
- nájomné uhrádzané fyzickej osobe či výdavky na reklamu
Fyzická osoba – príjmy z prenájmu
Manželia si môžu vlaňajšie príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, medzi seba rozdeliť na polovicu alebo aj v inom pomere. Ešte predtým, než príjem zapíšu do daňového priznania, si môže každý z celkovej sumy odpočítať 500 eur, ktoré sú od dane oslobodené.
"V rovnakom pomere, ako si rozdelia vlani dosiahnuté príjmy z prenájmu nehnuteľností, si musia deliť aj výdavky, ktoré vlani vynaložili na tieto príjmy," vysvetľuje Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Ak všetky vlaňajšie príjmy z prenájmu nehnuteľností nepresiahnu 500 eur, je taký príjem od dane oslobodený a prenajímatelia daňové priznanie podávať nemusia, ak nemali aj iný príjem. Pokiaľ ide o výdavky, dôležité pri ich uplatnení je, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník vlani zaradil do svojho obchodného majetku a viedol o nej účtovníctvo alebo evidenciu.
"Postup, pre ktorý sa daňovník rozhodne, je dôležitý. Má totiž vplyv nielen na uplatnenie výdavkov, ktoré vlani vynaložil na dosiahnutie príjmov z prenájmu, ale aj na oslobodenie príjmu, ak sa rozhodne prenajímanú nehnuteľnosť predať," konštatuje Molnárová.
Ak totiž daňovník nemá prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, výdavky na jej obstaranie, opravy alebo technické zhodnotenie sa podľa zákona považujú za výdavky určené na jeho osobnú potrebu, súvisiace s využívaním jeho osobného majetku. Takto vynaložené výdavky si môže uplatniť až pri predaji nehnuteľnosti.
"Ak teda prenajímanú nehnuteľnosť daňovník nemal vlani zaradenú v obchodnom majetku, v takom prípade si môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti. Napríklad výdavky na energie či ostatné služby. Nemôže do nich zahrnúť platby do fondu opráv, správcovi za správu, na poistenie nehnuteľnosti, či daň z nehnuteľností, ktorú zaplatil obci," doplnila Molnárová.
Pracujúci v zahraničí
Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní uvádza vtedy, ak ide o daňovníka s trvalým pobytom na Slovensku, alebo takého, ktorý sa na území SR zdržiaval vlani viac ako 183 dní.
"Pre správne zdanenie minuloročných príjmov dosiahnutých jednak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí, je potrebné vychádzať z určenia rezidencie daňovníka, či ide o rezidenta SR, alebo iného štátu," vysvetľuje Mária Molnárová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá mala počas minulého roku na území SR trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiavala viac ako 183 dní.
"Predmetom dane takého daňovníka je príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí," zdôrazňuje Molnárová.
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade štátov, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, riadi príslušnou zmluvou a slovenským zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie.
"Daňovník rezidenciu preukazuje do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka," priblížila.
Ak SR nemá so štátom, z ktorého rezidentovi plynuli príjmy, uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, zdaňovanie jeho príjmov bude podliehať výlučne ustanoveniam nášho zákona o dani z príjmov.
Študenti a dôchodcovia
Mnohí študenti, ale aj poberatelia dôchodkov pracovali vlani na dohodu. Za určitých okolností sa im daňové priznanie oplatí podať.
"Študent, ktorý vlani dosiahol celkové zdaniteľné príjmy nižšie ako 1867,97 eura a z týchto príjmov mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie - podáva ho na tlačive pre fyzické osoby, typ A. Správca dane mu daňový preplatok vráti, ak o to požiada v daňovom priznaní a ak je vyšší ako 5 eur," vysvetľuje tajomníčka komisií Slovenskej komory daňových poradcov Mária Molnárová.
Rovnako tak je výhodné pre dôchodcov, aby podali priznanie k dani z príjmov za minulý rok, ak ich vlaňajšie príjmy nepresiahli 1867,97 eura.
"Daňovníkovi, ktorý vlani poberal dôchodok a popritom mal príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci 1867,97 eura, nevzniká povinnosť podať daňové priznanie za rok 2013. Ak mu však zamestnávateľ z príjmu zrážal preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov, podáva ho na tlačive určenom pre fyzické osoby typu A," radí Molnárová.
Dôchodcovi v podanom priznaní vznikne daňový preplatok, ktorý mu daňový úrad vráti, ak o to v príslušnej časti tlačiva priznania požiada.
"Aj v tomto prípade sa preplatok vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur," dodáva Molnárová.
Nezamestnaní
Nezamestnaní, ktorí vlani poberali dávky, nemusia podávať priznanie, ak ich minuloročný celkový príjem z iných zdrojov nepresiahol 1867,97 eura. Dávky v nezamestnanosti sú, ako pripomína tajomníčka komisií Slovenskej komory daňových poradcov Mária Molnárová, príjmom oslobodeným od dane a táto dávka sa teda v daňovom priznaní nikdy neuvádza
"Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013 je povinný podať daňovník, ktorého celkové minuloročné zdaniteľné príjmy presiahli 1867,97 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený, vrátane príjmov zo zdrojov v zahraničí," pripomína Molnárová.
Nezamestnaný, ktorý časť minulého roka poberal príjem zo závislej činnosti, teda zo zamestnania na dohodu alebo na pracovnú zmluvu na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2013 nepresiahol 1867,97 eura.
"Podaním priznania si uplatní nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový úrad daňovníkovi daňový preplatok vráti, ak je vyšší ako 5 eur. Treba však v príslušnej časti tlačiva priznania vyplniť žiadosť o vrátenie daňového preplatku," pripomína Molnárová.
Matky na materskej dovolenke
Matky alebo rodičia, ktorí vlani čerpali materskú alebo rodičovskú dovolenku iba časť roka a časť roka poberali od zamestnávateľa príjem zo závislej činnosti, z ktorého im zrážal preddavky na daň, môžu dobrovoľne podať daňové priznanie. A to aj vtedy, keď ich celkový zdaniteľný príjem nepresiahol 1867,97 eura, kedy nie je povinnosť priznanie podať.
"Priznanie sa mamičkám či rodičom, ktorí vlani čerpali materskú alebo rodičovskú dovolenku, oplatí podávať," upozorňuje tajomníčka komisií Slovenskej komory daňových poradcov Mária Molnárová. Podaním priznania im totiž vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov.
"Daňový úrad im vráti daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, avšak iba v prípade, že je väčší ako 5 eur," dodáva Molnárová.
- Autor: © Zoznam
- Zdroj: Foto: SITA, Zdroj: TASR; red.
