Na sviatok práce oslavujeme aj pracovný čas

So Sviatkom práce sa viaže ustanovenie osem hodinového pracovného času. Zdroj: photl.com

So Sviatkom práce sa viaže ustanovenie osem hodinového pracovného času. Na Slovensku oslavujeme tento Sviatok práce dnes, v USA a v Kanade si ho pripomínajú prvý pondelok v septembri a v Austrálii prvý pondelok v októbri. V Brazílii je to deň, kedy sa každoročne upravuje minimálna mzda.

Prvý máj je v 80-tich krajinách po celom svete známy ako Sviatok práce, alebo ako medzinárodný sviatok pracujúcich. Je to zároveň aj kresťanský sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna všetkých pracujúcich. Pracujúci ľudia dostali v tento deň voľno a možnosť zrelaxovať a užívať si deň plateného voľna. Mnohí ľudia si však oslavy sviatku práce spájajú so spomienkami na masové prvomájové sprievody. Kedysi odborári vyrážali do ulíc a bojovali za pracovné reformy alebo zvýšenie miezd.

História sviatku práce

Sviatok práce je známy od konca 19. storočia, kedy sa svet zviechal z masívnej industrializácie. Austrálčania a Američania boli medzi prvými, ktorí začali presadzovať osemhodinový pracovný deň. Austrálčania požadovali rozdeliť deň na tri časti – 8 hodín práca, 8 hodín odpočinok a 8 hodín vyhradený na súkromné aktivity. Američania pracujúci v závodoch vyžadovali čiastočne skrátiť pracovný čas. Odborová organizácia v Austrálii ako aj ďalšie organizácie vo svete sa snažili pretlačiť lepšie pracovné podmienky vrátane zníženia počtu pracovný hodín.

Vlna ostrých protestov a demonštrácií sa dvihla 1. mája 1886 vo veľkých mestách USA a pokračovala až do 3. mája. Centrom boja sa stalo Chicago, kde jeho ulice zaplnilo 40-tisíc štrajkujúcich. Celkovo sa do demonštrácie zapojilo okolo 300-tisíc robotníkov a 13-tisíc závodov. Štrajky pokračovali ešte dva dni, počas ktorých polícia spustila paľbu na demonštrantov. Veľké protesty boli aj v ďalších krajinách - v Číne, na Kube a v Sovietskom zväze.

Uznesenie o oslavách Sviatku práce prijal až kongres II. Internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii robotníkov, ktorí bojovali za 8-hodinový pracovný čas. V ČSR bol sviatok vyhlásený až v roku 1919.

Máj sa považuje za deň plodnosti

Oslava májového sviatku siaha ku keltským koreňom, kedy sa v tomto období upaľovali čarodejnice. Je to aj germánska oslava, ktorá oslavuje rímskeho boha kvetov Flora. Tento sviatok sa taktiež oslavuje 1. mája. Zároveň je to aj deň, kedy sa končí zimná sezóna, ktorá začína 1. novembra a končí 30. apríla. S pohanskými tradíciami, bol májový sviatok prijatí aj ako svetský sviatok šírenia kresťanstva v mnohých častiach sveta. Preto sa máj zvykne označovať aj za mesiac plodnosti.

Sviatok práce v Severnej Amerike

Tento sviatok sa v Kanade oslavuje prvý pondelok v septembri. Zvyk si udržujú od konca 19. storočia a je veľmi podobný sviatku práce v USA. Američania si predlžujú posledný letný víkend, než začne opäť škola a celoročné povinnosti. Sviatok práce bol v krajine spájaný s násilnými protestmi a preto ho prezident Grover Cleveland rozhodol presunúť a oslavovať v septembri, aby sa s týmto sviatok nespájalo násilie.

Sviatok práce v Austrálii

V Austrálii oslavujú Sviatok práce v rôzne dni. V Novom a v Južnom Walese, v Južnej Austrálii a v okolí hlavného mesta ho oslavujú prvý pondelok v októbri. V Tasmánii a vo Viktórii majú Sviatok práce druhý pondelok v marci, zatiaľ čo v západnej Austrálii prvý marcový pondelok. Avšak na druhej strane v Queenslande a v Severnom teritóriu ustanovili prvý máj za sviatok, ktorý oslavuje zamestnancov. Dôvodom rozdielnych dní osláv v Austrálii je, že každý štát a územná správa vydávajú licenciu na určovanie dňa sviatku práce.

Južná a Latinská Amerika

V Brazílii je Sviatok práce dňom, kedy sa každoročne upravuje minimálna mzda. V Argentíne je to deň oficiálne považovaný za dovolenkový. V Čile 1. mája oslavujú slávnosťami a manifestáciami.

Sviatok práce v Ázii

Hongkong, Pakistan, Malaysia, Singapore, Sri Lanka, Vietnam majú oficiálne stanovený Sviatok práce. V Thajsku ho považujú za národný sviatok a v Indii sa tento sviatok nazýva Maharashtra. Jedine v Japonsku nie je tento deň považovaný za sviatok. V Číne naopak dostávajú zamestnanci tri dni voľna. Od roku 2008 si môžu zobrať jeden deň voľna v máji a dva dni v apríli a v júni. Na Filipínach bol Sviatok práce prvýkrát oslavovaný skôr ako na Slovensku a to v roku 1903.

Sviatok práce v Európe a v Afrike

V Nemecku od roku 1933 je sviatok známy ako „Tag der Arbeit“ a vo Švédsku ho oslavujú od roku 1938. Vo Veľkej Británii, Belgicku, Chorvátsku, Portugalsku, Španielsku, Srbsku, Turecku, Taliansku a v Rusku je Sviatok práce oslavovaný prvého mája. Sviatok práce poznajú aj v Egypte a Južnej Afrike.

Prvého mája sa stal dôležitým dňom pre pracujúcich, ktorí majú vo Sviatok práce voľno. Rôzne reformné skupiny na celom svete presadzujú zlepšenie pracovných podmienok. Tento deň by však mal prispieť, aby si zamestnávatelia uvedomili hodnotu zamestnancov a poskytli im dostatočné podmienky na prácu a uznanie, ktoré si zaslúžia.