8 pracovných práv, o ktorých by ste mali vedieť

Jednou z práv zamestnancov je ponechať si kópie dokumentov, ktoré podpísal. Zdroj: photl.com

Viete, aké sú vaše práva v zamestnaní? Máte rovnaké benefity, ako ostatní kolegovia? Práca zamestnanca pre zamestnávateľa je definovaná v Zákonníku práce a z nej vyplývajú aj ďalšie povinnosti, ako zo strany zamestnanca, tak aj zo strany zamestnávateľa.

10 práv, o ktorých by ste mali vedieť

1. Máte právo diskutovať o pracovných podmienkach s vašimi kolegami

Tak isto máte právo rozprávať sa s vašimi spolupracovníkmi o benefitoch, ktoré vám poskytuje spoločnosť. Každý by mal mať rovnaké zamestnanecké výhody. Ak ich nemá, môžu ho vo vyjednávaní pracovných podmienok zastupovať zamestnanecké odbory. V opačnom prípade sa zastupuje sám.

2. Máte právo sťažovať sa alebo protestovať proti pracovným podmienkam

Pozor však na to, akú formu protestu zvolíte. Ak sa púšťate do boja sám, riskujete svoje pracovné miesto a pod vami sa nachádza tenký ľad, ktorý môže kedykoľvek prasknúť. Preto je v tomto prípade dobré, ak sa spojíte s odbormi, ktoré vás budú zastupovať.

3. Máte právo ponechať si kópie dokumentov, ktoré podpisujete

Ešte predtým, ako podpíšete pracovnú zmluvu alebo ďalšie vstupné papiere v novom zamestnaní, prečítajte si dôkladne každý jeden bod zmluvy. Aby sa vám potom nestalo, že pred vašim zrakom vám budú „mávať“ a poukazovať na bod, ktorý ste porušili. Pozor na dôležité body, ako napríklad, či môžete súbežne pracovať pre konkurenciu alebo po akom období od ukončenia pracovnej zmluvy môžete komunikovať s klientmi alebo dodávateľmi.

Ak ste nedostali kópie podpísaných dokumentov alebo vám z iných dôvodov chýbajú, požiadajte o ich vydanie mzdové alebo personálne oddelenie, najlepšie však v písomnej forme.

„Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi jedno vyhotovenie pracovnej zmluvy už pri podpise. Ak ju zamestnanec napríklad stratí, môže požiadať zamestnávateľa o vydanie kópie alebo o nahliadnutie do jeho osobnej zložky,“ hovorí právnička Katarína Križanová.

4. Máte právo nazrieť do pracovnej zmluvy

Každý zamestnanec by mal vedieť svoje práva a za akých pracovných podmienok pracuje v spoločnosti. Ak na pracovisku vznikne akýkoľvek problém, prvá navigačná „smernica“ pre zamestnanca je pracovná zmluva. Ak niektoré body nie sú obsiahnuté v zmluvy, druhým smerodajným dokumentom je Zákonník práce.

5. Nesmú sa porušovať základné ľudské práva a slobôdy

Ak vás na pracovisku diskriminujú, šikanujú alebo obťažujú, takíto ľudia sa dopúšťajú porušenia základných ľudských práv. Zákaz šikanovania je známy iba z trestnoprávnej judikatúry, ale nie je zadefinovaný v Zákonníku práce. Každý zamestnanec má právo na prácu bez násilia na pracovisku.

Tak isto sa zakazuje aj diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

6. Zákaz mobbingu na pracovisku

Mobbing alebo bossing je druh rafinovanej šikany na pracovisku. Môže ísť o opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zamerané proti niektorým jedincom. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť alebo zničiť. Za mobbingom stojí aj zlý štýl riadenia, kde zamestnanci nepoznajú hranice svojho pracovného pôsobenia. Zároveň zamestnanci nemajú jasne zadefinované svoje úlohy, osobnú zodpovednosť a zároveň nie sú obmedzené ani právomoci ostatných členov kolektívu. Na pracovisku to potom vyzerá tak, že sa objavujú nejasné informácie a nikto neviem koho má v rámci povinností informovať, či od koho má byť informovaný.

Útoku mobbingu sa dá čeliť protiútokom alebo sa mu dá vyhnúť. Stratégia protiútoku je dočasne efektívna. Výhrou je odklon alebo odchod z takého prostredia. Jednoducho včas odísť. O tomto druhu šikany informujte vášho nadriadeného alebo šéfa spoločnosti.

7. Práca nadčas je obmedzená

Podľa Zákonníka práce platného od 1. januára 2013, práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

„Maximálny prípustný rozsah práce nadčas počas roka je 400 hodín, t.j. prácu nadčas nad 150 hod. až do 400 hod. možno so zamestnancom len dohodnúť,“ hovorí Katarína Križanová.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno.

8. Majte jasne zadefinovaný vzťah so spoločnosťou

V dnešnej dobe veľa ľudí nepracuje iba na TPP (trvalý pracovný pomer), ale pracuje na živnosť alebo už menej „obľúbené“ dohody. Ak vykonávate závislú prácu riadite sa pracovno-právnych vzťahom podľa Zákonníka práce. Ak nepravidelne dodávate spoločnosti služby alebo tovar ide o nezávislú prácu a riadite sa podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka.

Zákonník práce od 1. januára 2013 definuje závislú prácu, aby nebolo možné nahrádzať pracovné pomery alebo dohody inými formami zmluvných vzťahov- „zamestnávaním“ na živnosť. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov a v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. V tomto prípade si vzťah vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy respektíve dohody v súlade zo Zákonníkom práce.

Kandidát, ktorý sa uchádza o pracovné miesto a je v predzmluvnom vzťahu, zamestnávateľ od neho nesmie vyžadovať tieto informácie:

o tehotenstve
o rodinných pomeroch
o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť
o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnost