Nové spôsoby pri hľadaní práce? Zamestnávatelia dávajú uchádzačom domáce úlohy

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Mnoho firiem pri hľadaní nových zamestnancov využíva otestovanie si potenciálneho uchádzača. Aj vám sa tak môže stať, že ak sa dostanete do užšieho výberu, mali by ste rátať s vypracovaním zadania či domácej úlohy. To, ako si s ňou poradíte, o vás dokáže potenciálnemu zamestnávateľovi veľa prezradiť. Zadávajú spoločnosti uchádzačom domáce úlohy často? A čo na to uchádzači – chce sa im splniť úlohy, hoci ešte nevedia, či danú prácu aj naozaj dostanú?

Domáce úlohy a zadania sú vo firmách bežné

„V Poštovej banke je vypracovanie úloh jednou z metód, s akými pracujeme počas výberového konania. Väčšinou ich využívame až v užšom kole výberového procesu,“ hovorí Júlia Jurčíková, riaditeľka odboru ľudských zdrojov spoločnosti.

Rovnako to funguje aj v spoločnosti O2 Slovakia. „Vypracovanie konkrétneho zadania je pri niektorých pozíciách samozrejmosťou,“ prezrádza Mária Rapanová, riaditeľka ľudských zdrojov spoločnosti. „Zadania sa týkajú predovšetkým takých pozícií, na ktorých očakávame široké skúsenosti a ide nám o posúdenie odbornosti uchádzača v konkrétnej profesijnej oblasti. Zakaždým však ide o kandidátov, ktorí už prešli prvými kolami výberového procesu a postúpili do ďalších,“ dodáva.

Podobný postup uplatňujú aj v spoločnosti Telekom. Na vyhodnotenie vypracovaných úloh si nechajú zhruba týždeň. „Na ďalšie kolo – osobné stretnutie, pozývame iba tých, ktorí sa kvalifikovali,“ opisuje Peter Luprich, HR Biznis Partner spoločnosti.

Vypracovaná domáca úloha dokáže prezradiť o uchádzačovi viac

Firmy domáce úlohy či zadania zadávajú väčšinou vybraným kandidátom. Okrem toho, aby zistili, aké sú naozajstné schopností a zručnosti uchádzača, im slúžia aj na to, aby sa vďaka nim vedeli rozhodnúť pre toho najvhodnejšieho. Životopis a skúsenosti síce vedia povedať veľa, práca na konkrétnej úlohe ukáže, ako kandidát uvažuje a pracuje. „Vďaka zadaniam môžeme získať väčší prehľad o úrovni prezentovanej kompetencie, zručnosti, taktiež môžeme spoznať, ako potenciálny zamestnanec rozmýšľa nad zadaním, aký má postoj či prístup,“ vysvetľuje Jurčíková.

Ak by ste sa napríklad hlásili na oddelenie ľudských zdrojov do Poštovej banky, vašou úlohou by bolo vypracovať prípadovú štúdiu na zvolenú tému z oblasti HR. „Často nám to dotvorí obraz o prístupe uchádzača, ako sa k samotnej úlohe postaví, čo všetko do nej zahrnie, aké zdroje využije, teda preverí komplexitu uvažovania a taktiež ukáže hĺbku odborných znalostí,“ opisuje Jurčíková.

Nechce sa vám vypracovať zadanie? Oberáte sa o šancu získať prácu

Niektorí uchádzači však odmietnu vypracovať domácu úlohu, pretože im to nezaručí, že prácu, ktorú chcú získať, aj naozaj dostanú. Nie je preto nič výnimočné, že sa zadanie rozhodnú nesplniť. Tým pádom sa však hneď vylúčia z ďalšieho kola pohovoru. „Odborné zadania – prípadové štúdie či testy, neposielame každému. Každé vypracované zadanie treba spracovať, vyhodnotiť, porovnať s ďalšími, takže veľmi zvažujeme, komu ho pošleme,“ upozorňuje Luprich. Ak totiž dostanete zadanie, znamená to, že ste sa dostali do úzkeho výberu, finále a ste na krok od získania práce. Preto by ste mali využiť príležitosť a odovzdať potenciálnemu zamestnávateľovi zadanie splnené na 110%.

Ak sa totiž rozhodnete na domácu úlohu „vykašľať“, v očiach potenciálneho zamestnávateľa si nespravíte najlepšie meno.„Nevypracovanie zadania by nám signalizovalo nedostatočný záujem a rešpekt kandidáta. Tiež by to naznačovalo možný rozpor s firemnými hodnotami a kultúrou budúceho zamestnávateľa,“ prezrádza Rapanová. Rovnaký názor má na odignorovanie domácej úlohy aj Jurčíková: „Ak by sa uchádzač rozhodol danú úlohu nevypracovať, bolo by to, ako keby sa nedostavil na osobné stretnutie. Rovnako to naznačí aj postoj daného človeka k práci a zadaným úlohám. Takýto kandidát by do ďalšieho kola s veľkou pravdepodobnosťou nepostúpil,“ vysvetľuje.

Slováci nie sú leniví: Firmy majú s uchádzačmi väčšinou pozitívne skúsenosti

Opýtané firmy sa doteraz stretli len so šikovnými a ochotnými uchádzačmi. „Prax ukazuje, že kandidáti nemajú problém vypracovať zadania, pokiaľ majú o pozíciu skutočný záujem. U nás v Poštovej banke máme pozitívnu skúsenosť, najmä ak sa jedná už o užšie kolá v rámci výberového procesu. Zatiaľ sa nám nestalo, že by kandidát úlohu odmietol vypracovať,“ opisuje Jurčíková.

V O2 Slovakia zas majú skúsenosti s kandidátmi, ktorí dokonca pridajú aj niečo navyše: „Niekedy uchádzači prichádzajú so zadaniami nad rámec očakávania a vedia nás príjemne prekvapiť komplexnosťou svojich výstupov,“ prezrádza Rapanová.

„Odborné zadanie je výhodné pre obe strany. Uchádzačovi odpovie veľakrát konkrétnymi agendami, ktoré ho budú čakať v realite všedného dňa a my podľa kvality zadania vieme, čo môžeme očakávať. Má to benefit aj v podobe minimalizácie ukončení v skúšobnej dobe z oboch strán,“ uzatvára Luprich.