Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom a práva zamestnanca
poradňa Zaujíma ma komplexne problematika nevyplatenia mzdy v riadnom
výplatnom termíne t.j.
1,Ako upozorniť zamestnávateľa na tento problém,či je možná forma
nátlaku prísť do práce a nepracovať bez porušenia prac.práv.zákonov.
2,Ak nie sú vo firme odbory,na koho sa obrátiť
3,Ak neverím Inšpektorátu práce v mieste sídla firmy,či je možné obrátiť
sa na iný IP
4,Prípadne koho akou formou osloviť,ak chcem dať trestné oznámenie za
nevyplatenie mzdy vo výplatnom termíne
V dôsledku nevyplatenia mzdy má zamestnanec konkrétne oprávnenia a možnosti, ktoré mu priznáva Zákonník práce, pričom zamestnanec nie je oprávnený svojvoľne pozastaviť výkon práce. V tomto prípade by sa jednalo o porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom.
Z otázky zamestnanca vyplýva, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Zamestnancom môže počas prípadného rokovania so zamestnávateľom zastupovať aj zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, pokiaľ je v organizácii zvolený takýto zástupca zamestnancov. Zamestnanec je oprávnený vyzvať zamestnávateľa na splnenie povinností z pracovnej zmluvy a na vyplatenie mzdy i sám, bez účasti zástupcu. Ak je zamestnávateľ v omeškaní s vyplatením mzdy, zamestnanec môže písomne zamestnávateľa vyzvať na splnenie povinnosti s uvedením určitej lehoty na plnenie a súčasne zamestnávateľa upozorniť na skutočnosť, že v opačnom prípade sa zamestnanec bude domáhať vyplatenia mzdy aj úrokov z omeškania prostredníctvom súdu.
Súčasne, v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Tento písomný úkon je potrebné označiť ako okamžité skončenie pracovného pomeru, nie výpoveď. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí urobiť zamestnanec písomne, musí ho podpísať a skutkovo vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru sa skončí dňom, ktorým bolo zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručené bez ohľadu na to, či v ňom bol uvedený iný konkrétny deň.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V prípade, že zamestnanec svoje právo nevyužije a okamžite neskončí pracovný pomer, nemôže po uplynutí jednomesačnej lehoty viac týmto spôsobom pracovný pomer skončiť, čiže toto jeho právo definitívne zanikne. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
V zmysle ustanovenie § 150 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Miestna príslušnosť sa určuje na základe sídla zamestnávateľa.
Podľa § 214 Trestného zákona, nevyplatenie mzdy a odstupného zakladá trestnoprávnu zodpovednosť štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osoby zamestnávateľa, V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním väčšiu škodu alebo z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim zamestnancom. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
Trestné oznámenie možno podať na polícii podľa miesta, kde bol trestný čin spáchaný, t.j. zväčša v mieste sídla zamestnávateľa. V trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky, napr. pracovná zmluva alebo výsluch svedkov. Trestný zákon nepripúšťa podanie trestného oznámenie proti právnickej osobe, podozrivým zo spáchania trestného činu môže byť neznámy páchateľ alebo v tomto konkrétnom prípade štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom. V prípade podania trestného oznámenia je potrebné zvážiť, či k nevyplateniu mzdy došlo skutočne napriek skutočnosti, že zamestnávateľ mal finančné prostriedky
Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
- Autor: © Zoznam
