Dovolenka za kalendárny rok
§ 101,§ 102, § 103, § 104 Zákonník práce
§ 101Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
§ 102
Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
§ 103
(1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
(2) Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.
(3) Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov asistentov učiteľov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
(4) Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za ten kalendárny rok zaniká.
(5) Do času trvania pracovného pomeru sa započítava, ak spadá do doby po 18. roku veku, čas
a) trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,
b) výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
c) úspešne skončeného štúdia,
d) vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
e) doktorandského štúdia,
f) členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, g) osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
h) prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,
i) po ktorý bol zamestnanec vedený v evidencii nezamestnaných ako evidovaný nezamestnaný alebo poberal invalidný dôchodok,
j) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
k) činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.
(6) Čas trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine sa započítavajú do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky.
(7) Obdobia uvedené v odsekoch 1 až 6 sa nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.
§ 104
Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
Vysvetlivky
Kedy máte nárok na celú dovolenku za kalendárny rok?
1. Ak ste u svojho zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní v kalendárnom roku
2. Váš pracovný pomer trval nepretržite celý kalendárny rok
Kedy máte nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok?
1. Ak ste u svojho zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní v kalendárnom roku
2. Váš pracovný pomer trval nepretržite menej ako kalendárny rok
Podmienku skutočného výkonu práce aspoň 60 dní v kalendárnom roku v tom istom pracovnom pomere môžete splniť aj za okolností, kedy skutočne nevykonávate prácu, ale podľa § 144 ods. 3,4 ZP sa ten čas posudzuje ako výkon práce, a to:
• Osobné prekážky v práci zahrnuté v §141 ods.2 ZP
• Čas dovolenky
• Čas, kedy si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok
• Čas, keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy
• Čas, ktorý mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy
• Čas materskej dovolenky a čas rodičovskej dovolenky (podľa § 166 ZP), aj keď pri čerpaní rodičovskej dovolenky v počte viac ako 100 dní sa Vám dovolenka kráti o 1/12 dovolenky a za každých 21 pracovných dní o 1/12 dovolenky)
• Čas práceneschopnosti, ktorý vznikol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá (pozor, nie PN napr. preto, že ste si zlomili nohu pri futbale mimo pracovného času)
Ak ste neodpracovali celý kalendárny rok, aj keď ste splnili podmienku odpracovania aspoň 60 –tich dní pre toho istého zamestnávateľa v tom istom pracovnom pomere, patrí Vám pomerná časť dovolenky za kalendárny rok. Pomernou časťou dovolenky je 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každý kalendárny mesiac trvania toho istého pracovného pomeru.
1/12 dovolenky môže byť rôzna podľa nasledovných skutočností:
• aká výmera dovolenky Vám prináleží za príslušný kalendárny rok (4 týždne, prípadne 5 týždňov základnej dovolenky)
• ako máte rozvrhnutý pracovný čas (rovnomerne, nerovnomerne, kratší pracovný čas)
Pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase máte v prípade štvortýždňovej základnej dovolenky nárok na 20 dní dovolenky, ak Vám prináleží päť týždňov dovolenky, máte k dispozícii 25 dní dovolenky. O tom, kedy Vám patria štyri týždne dovolenky a kedy päť týždňov dovolenky, hovorí § 103 ZP.
Ako vyrátame 1/12 dovolenky pri nároku na štyri týždne dovolenky (teda 20 dní)?
Príklad:
Pri počte 20 dní dovolenky je jednou dvanástinou (t.j. počtom dní dovolenky, ktorá Vám patrí za jeden kalendárny mesiac) 20/12 = 1,66 dňa. Pri zaokrúhľovaní na počet dní alebo na poldeň sa do hodnoty 0,75 zaokrúhľuje smerom k polovici, preto 1/12 pri počte 20 dní dovolenky je 1,5 dňa.
V tomto prípade Vám pri odpracovaných dvoch mesiacoch patria 2/12, teda: 1/12 = 1,66 dňa
2/12 = 1,66 x 2 = 3,32 (po zaokrúhlení hodnoty nad 0,25 smerom k polovici je to 3,5 dňa
3/12 = 1,66 x 3 = 4,98 (po zaokrúhlení dohnoty nad 0,75 smerom hore je to 5 dní. atď.
Podobne by sme mohli vyrátať 1/12 dovolenky, ktorá Vám prináleží za jeden mesiac pracovného pomeru, aj pri počte 25 dní základnej dovolenky.
Aj pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase platí, že pri odpracovaní aspoň 60 dní v rámci vášho pracovného pomeru, ktorý trvá jeden kalendárny rok, prípadne menej, máte nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť. Preto aj dovolenka, ktorá Vám prináleží, sa ráta ako pri rovnomernom pracovnom čase, t.j. základnou výmerou sú minimálne štyri týždne dovolenky. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je potrebné zistiť, koľko pracovných dní predstavuje priemerne Váš pracovný týždeň. Podľa tohto údaju vieme zistiť, koľko dní predstavuje týždeň Vašej dovolenky.
Príklad:
Najskôr si zistíme počet pracovných zmien, ktoré odpracujete približne za kalendárny rok (podľa predbežného harmonogramu).
Potom ich vydelíme počtom týždňov v príslušnom kalendárnom roku. Tak zistíme počet pracovných zmien, ktoré pripadajú na jeden Váš pracovný týždeň. Ak Vám napr. patria štyri týždne dovolenky, priemerný počet pracovných zmien v jednom kalendárnom týždni vynásobime počtom týždňov dovolenky (napr. štyri) a výsledkom je počet pracovných dní, ktoré si môžete čerpať ako dovolenku.
Aj v prípade krašieho pracovného času môžeme postupovať podobne.
Príklad:
Pracujete na kratší pracovný čas a to tak, že v týždni pracujete len 60%, teda 3 pracovné dni. Tento pracovný pomer máte uzatvorený počas celého kalenarneho roka. Povedzme, že ste za celý rok odpracovali celkom 156 pracovných zmien, čo pri počte 52 týždňov predstavuje tie tri pracovné dni. Vzhľadom na to, že spĺňate nárok na päť týždňov dovolenky, máte nárok na 15 dní dovolenky (ak jeden Váš pracovný týždeň predstavuje tri dni, päť týždňov predstavuje 3x5 dní, teda 15).
Ak ste podľa § 103 ZP splnili podmienky, pre ktoré máte nárok na päť týždňov dovolenky, nezabudnite o to požiadať najneskôr do konca toho kalendárneho roka, v ktorom máte nárok na päť týždňov dovolenky. Ak tak neurobíte, nárok na piaty týždeň základnej dovolenky Vám prepadá.
Každý kalendárny rok, ktorý trvá Váš pracovný pomer, máte nárok na novú dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, to znamená, že aj podmienka odpracovania aspoň 60-tich dní v kalendárnom roku musí byť splnená v každom kalendárnom roku.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
