Mzda za prácu nadčas
§ 121 Zákonník práce
(1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.
V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
Vysvetlivky
Práca nadčas môže byť odmeňovaná nasledovnými spôsobmi:
• Za prácu nadčas Vám patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % Vášho priemerného zárobku (ak vykonávate rizikové práce, Váš príplatok za nadčas by mal byť minimálne vo výške 35% Vášho priemerného zárobku).
• Ak sa dohodnete so zamestnávateľom, že si za prácu nadčas budete čerpať náhradné voľno, príplatok za prácu nadčas Vám nepatrí. Patrí Vám ale mzda za nadčas, ktorý ste riadne odpracovali. Pozor, zamestnávateľ Vám nemôže náhradné voľno za nadčas nariadiť, môže sa s Vami len dohodnúť. Naopak tiež platí, že ak žiadate zamestnávateľa o náhradné voľno, nemusí Vám ho dovoliť čerpať. Je potrebná obojstranná dohoda.
• Mzdové zvýhodnenie nemusí byť stanovené len percentami z Vašej priemernej mzdy, zamestnávateľ môže stanoviť aj iné formy odmeňovania za prácu nadčas (napr. pevnou sumou, podielom z dosiahnutej mzdy..). V číslach to ale musí byť minimálne na úrovni stanovenej v § 121 ods. 1 ZP.
• Zamestnávateľ nemá určenú vrchnú hranicu odmeňovania za prácu nadčas, môže svojich zamestnancov motivovať napríklad v závislosti od toho, či ide o prácu nadčas v čase sviatkov, v čase odpočinku zamestnanca, v noci a podobne. Podmienky mzdového zvýhodnenia zamestnávateľ ustanoví v kolektívnej zmluve alebo vo Vašej pracovnej zmluve.
V prípade náhrady za nadčas nastanú dve možnosti:
1. Mzda za nadčas + mzdový príplatok vo výške minimálne 25% Vašej priemernej mzdy (alebo iné mzdové zvýhodnenie stanovené zamestnávateľom nad hranicu minimálnej sadzby)
2. Mzda za nadčas + náhradné voľno, za ktoré Vám nepatrí mzda (na rozdiel od náhrady za sviatky).
Keď podpisujete pracovnú zmluvu, skontrolujte si, ako sú nadčasy vo Vašej zmluve definované. Zákon totiž dovoľuje zahrnúť nadčasy v kapacite najviac 150 hodín (bez možnosti ďalšieho navýšenia) do Vašej mesačnej mzdy. V tom prípade nemáte nárok na mzdu, ani na mzdové zvýhodnenie alebo na náhradné voľno v prípade týchto 150 hodín. Ak by ste odpracovali viac ako 150 hodín nadčasov, tie Vám je zamestnávateľ povinný nahradiť príplatkom alebo náhradným voľnom.
Ak sa stane, že ste pri práci nadčas odpracovali aj deň sviatku (napr. tento rok vychádza sviatok sv.Cyrila a sv.Metoda na nedeľu a vy pôjdete v ten deň do práce na pokyn zamestnávateľa, lebo prišiel tovar, ktorý je potrebné roztriediť), dochádza k súbehu dvoch samostatných situácií, pri ktorých máte nárok na mzdové zvýhodnenie za nadčas a zároveň za sviatok.
Povedzme si ešte v krátkosti, že v prípade práce vo sviatok Vám prináleží mzda za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie vo výške minimálne 50 % Vášho priemerného zárobku, alebo mzda, náhradné voľno a náhrada mzdy za náhradné voľno vo výške 100 % Vášho priemerného zárobku).
Pri súbehu oboch konštatovaní (že pracujete nadčas a že pracujete vo sviatok) Vám patrí nasledovné:
• Mzda za prácu v tento deň + mzdové zvýhodnenie min. 25% priemerného zárobku za prácu nadčas + min. 50% priemerného zárobku za prácu vo sviatok
• Alebo
• Mzda za prácu v tento deň + mzdové zvýhodnenie min. 25% priemerného zárobku za prácu nadčas + náhradné voľno za prácu vo sviatok
• Alebo
• Mzda za prácu v tento deň + min. 50% priemerného zárobku za prácu vo sviatok + náhradné voľno za prácu nadčas
Uvediem príklad, ktorý sa uvádza v Novelizovanom Zákonníku práce s komentárom a príkladmi od trojice autorov.
Príklad:
Zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom od pondelka do piatka pracoval v spomínanú nedeľu, 5.júla, kedy odpracoval 8 hodín, v týždni teda odpracoval celkom 48 hodín.
V tú nedeľu pracoval nadčas a navyše pracoval vo sviatok. So zamestnávateľom sa dohodol, že za prácu vo sviatok si nasledujúci týždeň vezme náhradné voľno, v ktorom potom neodpracoval 40 hodín, ale len 32 hodín. Ako bude vyzerať jeho mzda?
Za tieto dva týždne má nárok na nasledovné:
1. Mzda za 80 hodín, lebo 48 + 32 skutočne odpracovaných hodín
2. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas 8 hodín v prvom týždni
3. Náhrada mzdy za 8 hodín náhradného voľna, ktoré si vzal druhý týždeň a teda nebol v práci
Evidencia nadčasov
ZP nariaďuje zamestnávateľovi evidenciu nadčasových hodín zamestnanca (tak ako aj evidenciu pracovného času zamestnancov, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej pohotovosti zamestnanca).
Zamestnávateľ musí evidovať hodiny nadčas aj pri zamestnancoch, ktorí majú prácu nadčas zahrnutú v mesačnej mzde.
Evidencia chráni zamestnancov a zamestnávateľ je povinný evidenciu hodín predložiť inšpektorátu práce alebo aj zástupcom zamestnancov, pokiaľ o to požiadajú.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
- FOTO: Jupiterimages
