Začiatok a koniec pracovného času
§ 90 Zákonník práce
(1) Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.(2) Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien, najviac po dobu jednej hodiny.
(3) Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny.
(4) Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.
(5) Ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou, odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine.
(6) Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.
(7) Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(8) Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.
(9) Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
(10) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.
(11) Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.
Vysvetlivky
V komentári §85 a 85a ZP sme definovali rozdiel medzi pojmami pracovná zmena a pracovný čas.
• Pracovný čas – širší pojem ako je pracovná zmena, zahŕňa v sebe pracovnú zmenu, t.,j. čistý pracovný čas a prestávku na jedlo a odpočinok, a prípadnú prácu nadčas
• Pracovná zmena – je časťou určeného týždenného pracovného času, vymedzenou začiatkom a koncom pracovnej zmeny, ktorú je zamestnanec povinný odpracovať v 24 po sebe nasledujúcich hodinách a zahŕňa v sebe čistý pracovný čas a prestávku na jedlo a odpočinok.
Príklad: Pracovná zmena trvá od 08:00 – 16:30 hod, z toho 8 hodín je čistý pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný byť k dispozícii zamestnávateľovi, využívať čas na prácu a plniť pokyny svojich nadriadených (§ 81 ZP), 30 minút je určených na jedlo a odpočinok. Dĺžka pracovnej zmeny je spolu 8,5 hod.
Prácu na zmeny je možné rozvrhnúť nasledovne:
• Jednozmenná prevádzka – prítomnosť zamestnancov na pracovisku v čase stanovenom zamestnávateľom, na základe dohody so zástupcami zamestnancov (to nenazývame prácou na zmeny)
• Dvojzmenná prevádzka – výkon práce organizovaný v dvoch pracovných zmenách
• Trojzmenná prevádzka – pracovný čas je rozvrhnutý do troch pracovných zmien
• Nepretržitá prevádzka – výkon práce prebieha bez prerušenia 7 dní v týždni (práca môže byť rozvrhnutá do dvojzmenného, prípadne aj trojzmenného pracovného režimu)
V prípade organizácie práce formou pracovných zmien je zamestnávateľ povinný urobiť nasledovné:
• Začiatok a koniec pracovného času v jednotlivých pracovných zmenách a rozvrhnutie pracovných zmien musí zamestnávateľ prediskutovať a dohodnúť so zástupcami zamestnancov
• Rozvrh pracovných zmien musí byť pripravený aspoň týždeň vopred a minimálne na týždeň dopredu
• Zamestnanci musia byť oboznámení s rozvrhom pracovných zmien s minimálne týždenným predstihom a s platnosťou minimálne na jeden týždeň
• Rozvrh pracovných zmien musí byť sprístupnený na verejnom mieste, ľahko prístupnom pre zamestnancov, napr. prezliekarne.
Aj keď zamestnávateľ má právo určiť začiatok a koniec pracovnej zmeny, minimálne musí dodržať ustanovenie § 90, ods.5, 6 ZP, a síce:
• Začiatok rannej zmeny nesmie byť stanovený pred šiestou hodinou, jej prevažná časť býva zvyčajne v čase od 06:00 – 14:00 hod
• Poobedná zmena nesmie končiť neskôr ako o 22. hodine, jej prevažná časť býva zvyčajne v čase od 14:00 – 22:00 hod
• Nočná zmena – jej prevažná časť je stanovená v časovom rozmedzí od 22:00 – 06:00 hod
§ 90 ZP zakazuje prácu v nočných zmenách dva nasledujúce týždne po sebe, pokiaľ to povaha práce a podmienky prevádzky nevyžadujú. Ak je možnosť nájsť riešenie ako sa vyhnúť výkonu práce len v nočných zmenách, zamestnávateľ je povinný využiť túto možnosť. V prípade, že to nie je možné, ZP umožňuje aj výnimku (prípad), kedy je možné zamestnávať zamestnancov v nočných zmenách.
Príklad:
Zamestnávateľ vlastní tlačiarne, ktoré tlačia a distribuujú nemenovaný denník. Zamestnávateľ zamestnáva šesť zamestnancov, ktorí v nočnej prevádzke pripravujú noviny podľa objednávok na rozvoz, a dvoch zamestnancov, ktorí ten rozvoz v ranných zmenách zabezpečujú. Zamestnávateľ nemá inú možnosť, ako rozvrhnúť pracovný čas pre šiestich zamestnancov do iných ako nočných zmien. Podobným príkladom sú napr. prepravné spoločnosti, ktoré v nočných zmenách pripravujú tovar, ktorý v priebehu dňa rozdistribuujú prepravcovia do konkrétnych miest. Preprava balíkov je hlavným predmetom činnosti spomínaného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ, ktorý nemá inú možnosť, ako zamestnávať zamestnancov v nočných zmenách dlhšie ako dva po sebe idúce týždne musí dodržiavať všetky ustanovenia týkajúce sa nočnej práce:
• Zabezpečiť lekársku prehliadku pre spomínaných zamestnancov za účelom posudku o ich zdravotnej spôsobilosti vykonávať prácu v noci (zamestnanec, ktorý má napr.cukrovku, nesmie vykonávať prácu v noci) na vlastné náklady (náklady zamestnávateľa)
• Vybavenie pracoviska prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci
• Zabezpečenie primeranej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• Práve v tomto konkrétnom prípade, t.j. ak zamestnávateľ nemá inú možnosť ako rozvrhnúť pracovný čas len do nočných zmien, zamestnávateľ je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú
• Pracovná zmena zamestnancov pravidelne pracujúcich v nočných zmenách nesmie v priebehu najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich prekročiť hranicu 8 hodín s rozložením pracovného času do piatich pracovných dní. V prípade ťažkej telesnej práce alebo duševne namáhavej práce, ktorej okruh zamestnávateľ vymedzí, nesmie dĺžka pracovnej zmeny v priebehu 24 hodín prekročiť hranicu 8 hodín.
Prestávka na osobnú očistu
V prípade, že si to charakter práce vyžaduje, zamestnávateľ môže, po dohode so zástupcami zamestnancov, časovo vymedziť priestor na osobnú očistu po ukončení prác, ktorá sa zamestnancom zarátava do pracovného času (napr. po výkone fyzicky namáhavej práce).
Môže tak urobiť aj pred začiatkom pracovnej zmeny, resp. poskytnúť čas zamestnancom na pracovnú prípravu z rovnakých dôvodov tiež v rámci pracovnej zmeny.
Príklad: Zamestnávateľ vlastní prevádzku, ktorá vyrába studené bagety a rýchle občerstvenie pre benzínové pumpy a iné obchodné prevádzky. Charakter práce vyžaduje, aby pred začiatkom práce vykonali osobnú hygienickú očistu, ktorá je potrebná pred vstupom na výrobnú prevádzku. Zamestnávateľ môže ale nemusí dovoliť zamestnancom, aby potrebnú prípravu vykonali pred nástupom do práce s tým, že sa im to ráta do čistého pracovného času.
Úprava určeného týždenného pracovného času
Viď § 90, ods 11 ZP
Príklad:
Zamestnankyňa nastupuje po šiestich mesiacoch rodičovskej dovolenky do práce. Jej ročný syn nastupuje do súkromných jaslí, ktoré sú otvorené len do 16-tej hodiny. Manžel zamestnankyne pracuje v trojzmennej prevádzke, ktorá nedovoľuje ľubovoľný posun pracovnej doby.
Zamestnankyňa preto požiada zamestnávateľa, aby mohla každý deň odchádzať z práce o 15:30 hod, pričom pôvodný nástup do práce na ôsmu hodinu žiada posunúť na siedmu hodinu. Povaha vykonávanej práce (asistentka konateľa spoločnosti) dovoľuje posun v pracovnej dobe, zamestnávateľ je preto povinný vyhovieť požiadavke zamestnankyne.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
