Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
§ 86 Zákonník práce
(1) O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaníso zástupcami zamestnancov.(2) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
(3) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas zásadne na päť pracovných dní v týždni.
Vysvetlivky
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená rozloženie pracovného času zamestnávateľom na päť dní v týždni, kde je dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch viac-menej rovnaká a pracovná doba nepresiahne denne 9 hodín. Ak je čas rozvrhnutý rovnomerne, to znamená, že za štvortýždňové vyrovnávacie obdobie nesmie priemerný týždenný čas odpracovaný za toto obdobie prekročiť ustanovený týždenný pracovný čas (t.j. týždenný pracovný čas, ktorý stanovil zamestnávateľ pre zamestnancov na pracovisku v medziach zákonného týždenného pracovného času).
Napr.: Ak ustanovený týždenný pracovný čas stanovený zamestnávateľom je 40 hodín týždenne, t.j. 8 hodín denne (bez prestávky na odpočinok a jedlo a bez nadčasov), v priebehu štyroch týždňov môže zamestnanec odpracovať v rámci riadneho pracovného času, pri rovnomernom rozvrhnutí, 160 hodín. Odsek 2 § 86 ZP pripomína, že pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť 9 hodín a medzi jednotlivými týždňami v rámci jedného mesiaca nesmie byť rozdiel väčší ako tri hodiny. Ak prvý týždeň pracuje zamestnanec 41 hodín, t.j. pracoval jednu hodinu nad ustanovený týždenný pracovný čas, v priebehu nasledujúcich troch týždňov odpracuje o hodinu menej tak, aby sa mu priemerný týždenný pracovný čas vyrovnal (napr. v niektorý týždeň môže odpracovať len 39 hodín).
Existuje ešte jedna možnosť, a to rozvrhnutie pracovného času formou pružného pracovného času, t.j. : Zamestnávateľ určí základný pracovný čas, v ktorom je zamestnanec povinný byť k dispozícii zamestnávateľovi. Začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny si zamestnanec určí sám, musí však dodržať ustanovený týždenný čas. Ak zamestnávateľ určí štvortýždňový pružný pracovný čas, zamestnanec dokonca nemusí dodržať ani konkrétny týždenný pracovný čas, musí však splniť kapacitu ustanoveného týždenného pracovného času v rámci štvortýždňového obdobia. Táto možnosť sa pripúšťa aj v prípade rovnomerne rozvrhnutého pracovného času.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
- FOTO: Jupiterimages
