Zaujmite svojich poslucháčov: Kľúč k nezabudnuteľnému prejavu

Zverili vám v práci prejav pred desiatkami ľudí a vy neviete ako to zvládnete? V škole vás nenaučia ako si pripraviť úspešnú reč. Väčšina takýchto vzorových príhovorov pozostáva z ošumelých klišé.

Škola života vás naučí viac. Aj také príležitosti ako napr. rodinné oslavy, jubileá, rozlúčenia... by ste mali chápať ako zvláštnu príležitosť, ktorá sa vám v budúcnosti veľmi zíde.

Aby ste prejav čo najlepšie pripravili a odprezentovali ponúkame vám zopár osvedčených rád:

Príprava k napísaniu prejavu.

Hneď na začiatku si dobre premyslite hlavnú myšlienku, jedno posolstvo, ktoré chcete, aby si poslucháči z vášho prejavu odniesli. Napíšte si ju na papier a majte ju stále na očiach. Veľmi vám to pomôže pri hľadaní materiálu pre váš prejav. Všímajte si aj to, čo ste spočiatku zavrhli. Možno prídete na to, že by to mohlo byť užitočné, keď takýto materiál preformulujete a dáte mu nový význam.
Najprv vylovte z mora dát všetko čo vám pripadá dôležité. Potom podľa potreby a situácie zredukujete svoj materiál. Ako prvé vylúčte mená a čísla, pretože príliš veľa mien a čísel pôsobí na poslucháča veľmi nudne.
Veľmi dobrou voľbou pre vaše posolstvo môžu byť citáty básnikov a mysliteľov, o ktorých autoritu sa môžete oprieť. Zároveň tým dáte svojmu prejavu istú úroveň a preukážete aj svoju vzdelanosť. Neprežeňte to však s ich množstvom. Zlatým pravidlom v tomto prípade je jeden citát na päť minút reči.
Ak je napr. v deň vášho prejavu práve nejaké výročie, ktoré sa hodí k vášmu posolstvu, spomeňte ho. Napr. „ Dnes presne pred...rokmi...sa stalo...“, získate si tak pozornosť poslucháčov a preukážete svoje znalosti.
Vaši poslucháči nielenže očakávajú hodnotu informácie, ale zároveň chcú byť aj pobavení. Môžete preto použiť slovné hračky, vtipné citáty a anekdoty.

Pri písaní svojho prejavu požívajte grafické prvky, ktoré vám uľahčia porozumieť textu. Rozdeľte si text do významových častí a na konci každého urobte krátku pauzu. Slová označené tučným písmom povedzte s dôrazom. Úvodzovky v texte zasa signalizujú citáciu.

Samotný prejav.

Začiatok prejavu je najdôležitejší. Vtedy sa poslucháč rozhoduje, či vôbec stojí zato vás počúvať. Zabudnite preto na dlhé uvítacie formuly, ktoré poslucháča hneď na začiatku unudia. Uvítanie by malo byť čo najkratšie. Spravidla stačia tri oslovenia:
"Vážený pán XY, vážené dámy a páni, milí hostia!"
Na prvom mieste oslovenia menujte najdôležitejšiu osobu, hostiteľa alebo najvýznamnejšieho čestného hosťa. Druhým oslovením môže byť všeobecná formulka, ktorou pozdravíte všetkých. Tretie oslovenie je srdečné (...milí hostia, kolegovia, priatelia...).
V prípade ak zo zdvorilosti musíte menovite pozdraviť aj ďalších prítomných, ich oslovenie umiestnite tam, kam sa obsahovo hodia. Napr. pri príležitosti otvorenia novostavby, budete určite vo vašom prejave opisovať, aká úžasná daná stavba je. Ide o majstrovské dielo architekta! Preto môžete povedať napr. "Som preto obzvlášť potešený, že pán architekt dnes oslavuje s nami, pán XY, vitajte medzi nami!". Ak by ste však privítali architekta hneď na začiatku, oslovenie by sa stratilo medzi ostatnými.
Vyvarujte sa zaužívaným frázam a tomu, čo všetci ostatní už aj tak vedia ako napr. "Zišli sme sa tu dnes, aby sme ..."

V prípade ak váš prejav trvá dlhšie ako 15 minút, ponúknite poslucháčovi krátke zhrnutia už povedaného. Zásadné vety môžete doslovne zopakovať, pokiaľ je v nich obsiahnuté vaše posolstvo.
Nakoľko poslucháč nevie kedy príde záver vášho prejavu, mali by ste ho preto signalizovať ako napr. "...A na záver ..." Získate si tak zvýšenú pozornosť publika.

Ako čo najlepšie prejav ukončiť? To záleží na jeho druhu.
Napr. riaditeľ spoločnosti môže ukončiť svoj prejav výhľadom do budúcna. Motivačný prejav by zasa mal vyzývať ku konaniu.
Analytický prejav by mal prezentovať svoj záver a čo z neho vyplýva. Ak budete musieť hovoriť o nepríjemných veciach, pokúste sa na záver svojho prejavu protiklady pomeriť, napríklad tým, že vyvoláte pocit spolupatričnosti: "Síce nie sme zajedno, ale my všetci..."
U moralizujúcich prejavov heslovito zhrňte úlohy a apelujte na svedomie poslucháčov.

Na čo by ste mali brať ohľad pri písaní prejavu?

Aby bol prejav krátky. Vyškrtnite všetko prebytočné. Vety tak budú kratšie a tým aj zrozumiteľnejšie. Pokiaľ budete mať pocit, že je veta ešte príliš dlhá, urobte z nej dve. Alebo naopak, urobte z dvoch viet súvetie. Myslite na to, že vetné pauzy doprajú poslucháčom potrebný čas k premýšľaniu.
Aby bol prejav zrozumiteľný. Ak by bol váš prejav veľmi komplikovaný ľahko by sa mohlo stať, že vám nikto nebude rozumieť. Hovorte jednoducho, jasne a zrozumiteľným jazykom. Prečítajte si svoj prejav nahlas, všimnete si tak nezrozumiteľných miest.
Každý poslucháč vníma inak. Poslucháča, ktorý vníma vizuálne zaujmete napr. „ ... pozrime sa na čísla minulého roku...“ Poslucháča, ktorý vníma auditívne zaujmete napr. „...Už ste to iste počuli, tohtoročné čísla znejú podstatne lepšie...“ Poslucháča, ktorý vníma kinesteticky zasa zaujmete napr. „...A teraz sa teda vrhneme na čísla...“
Najdôležitejšími zbraňami vašej reči sú obrazy. Ilustrujte abstraktné údaje, ktoré si nikto nevie predstaviť. Ako napr.: "veľký ako ..." - namiesto štvorcových metrov prirovnajte plochu k futbalovému ihrisku "trikrát okolo zemegule" - vzdialenosti porovnajte s obvodom zemegule "ako odtiaľto na mesiac" - pri veľkých číslach môžete do hry zapojiť astronómiu "euro zakaždým ..." - keď sa niečo opakuje často, abstraktne často - koľko peňazí by ste mali, keby ste zakaždým dostali euro?
Metafora vytvára pôsobivé symboly. Obľúbená metafora je napr. tá o rodine. Ak chcete vyvolať pocity ako blízkosť, dôvera, náklonnosť, istota, navodí ich ľahko táto metafora: "Pán XY je otcom nášho úspechu." Nakoľko rodina má tiež matku, deti, dom, príbuzných, susedov, preneste ich role na skutočných zúčastnených. Ak sa vám to podarí aspoň trochu prijateľne, môžete veľa získať.
Metafory sú vhodné tiež v prípade, keď chcete vyjadriť nejakú obavu. "Naša firma pláva pokojným tempom" stačí naznačiť, aby ste vyvolali prastarú metaforu lodi. Úlohy, ktoré môžete obsadiť - kapitán, posádka, kormidelník. Je až podivuhodné, ako ľahko publikum takéto rozdelenie úloh akceptuje.
V metaforách pôsobí aj analógia ako napr. predseda predstavenstva riadi podnik ako kapitán, ktorý udáva smer. Analógia nemusí byť všeobecne známa. Sami môžete vymyslieť nové a neošúchané porovnanie. Niečo také pôsobí veľmi originálne. Poslucháči budú pobavení, prekvapení a začnú premýšľať o tom, čo im vravíte. Publikum vás potom bude počúvať nielenže ochotne, ale dokonca s potešením.

Veríme, že sme váš vyššie uvedenými radami pomohli a vám sa podarí napísať prejav, o ktorom budú zúčastnení ešte dlho hovoriť.