Návrat z dovolenky a výpoveď
pravna poradna Po dvoch týždňoch dovolenky som sa vrátila do práce, kde na mňa čakalo nepríjemné prekvapenie - okamžitá výpoveď. Zarážajúce však na tom bol dôvod, pre ktorý ukončili so mnou pracovný pomer - dva týždne som sa vraj svojvoľne nedostavila do práce, čím som hrubo porušila pracovnú zmluvu. Uvádzajú, že mojím konaním podniku vznikla škoda, že museli uzavrieť prevádzku, keďže nemali za mňa náhradu. Bola som šokovaná, keďže dovolenku som mala odsúhlasenú a dokonca nahlásenú už od januára. Manažment podniku mal dokonca aj nájdenú náhradu na zastupovanie počas mojej neprítomnosti, čiže prevádzka fungovala bez prerušenia.
Poradňa: V zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Zákon neurčuje presne formu, ako dochádza k určeniu dovolenky ani k prerokovaniu so zamestnancom, konkretizácia však môže byť obsiahnutá v pracovnom poriadku alebo iných interných predpisoch zamestnávateľa vydaných v súlade so zákonom, zväčša však vyplýva z praxe zavedenej u konkrétneho zamestnávateľa.Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ k nemu môže pristúpiť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce, a to konkrétne keď zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Vymedzenie, ktoré konania sa považujú u konkrétneho zamestnávateľa za porušenie pracovnej disciplíny, bývajú vymedzené v predpisoch zamestnávateľa, i keď takýto výpočet nemožno považovať za taxatívny. Neospravedlnená neprítomnosť v práci viac ako jednu zmenu je však dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Keď sa zamestnanec domnieva, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru neboli dané, t.j. v konkrétnom prípade, ak dovolenka zamestnanca v potrebnej dĺžke bola čerpaná so súhlasom zamestnávateľa, zamestnanec môže v súlade s § 77 Zákonníka práce uplatniť na súde neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Ak súd rozhodne, že k skončeniu pracovného pomeru došlo neplatne a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce, pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v konkrétnom prípade je potrebné zamestnávateľovi písomne oznámiť, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní a následne sa domáhať vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde ako aj náhrady mzdy v sume priemerného zárobku až do času, kým zamestnávateľ neumožní zamestnancovi pokračovať v práci . Výška priemerného zárobku sa určí ako priemerný plat zamestnanca v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Súd pri rozhodovaní o náhrade mzdy zohľadní, či zamestnanec pracoval u iného zamestnávateľa, výšku jeho zárobku ako aj dôvody, pre ktoré prácu nevykonával.
Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
- Autor: © Zoznam
