Môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom?

Okamžite skončiť pracovný pomer je možné iba pre úmyselný trestný čin alebo za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zdroj: photl.com

Ako sa môže zamestnanec brániť, keď mu príde poštou list o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b. Zákonníka práce? Tento krok bol prerokovaný so zamestnaneckou radu. Slovenské firmy, ktoré strácajú objednávky, prepúšťajú najprv agentúrnych pracovníkov a potom prídu na rad kmeňoví zamestnanci. Ako majú postupovať?

Poradňa: Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom a zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby ho použil len v nasledujúcich dvoch prípadoch, a to ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k právoplatnému odsúdeniu pre trestný čin nebýva v pracovnoprávnych sporoch spochybňovaná, ale v prípade okamžitého skončenia z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny môže dôjsť k sporom, či bolo porušenie pracovnej disciplíny závažné a zakladalo oprávnenie zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákon neuvádza konkrétne, ktoré porušenia pracovnej disciplíny sú závažným a ktoré menej závažným porušením, takéto delenie zamestnávatelia príkladmi uvádzajú v pracovných poriadkoch ale vždy sa môže vyskytnúť situácia, ktorá nebola v internom predpise predvídaná. Vtedy nastupuje posúdenie zamestnávateľa, ako on hodnotí dané porušenie pracovnej disciplíny, závažným porušením býva zvyčajne konanie väčšej intenzity alebo dlhšie trvania a väčšieho významu vo vzťahu k danej prevádzke zamestnávateľa. Závažným porušením môže byť napr. neospravedlnené zameškanie viac ako jednej pracovnej zmeny, alkohol a iné návykové látky na pracovisku alebo nástup do práce pod vplyvom týchto látok, porušenie obmedzenia inej zárobkovej činnosti, výtržníctvo, vulgárne správanie na pracovisku a pod.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je okamžité skončenie neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Ak u zamestnávateľa žiadny zástupcovia zamestnancov nie sú zriadený, zamestnávateľ môže konať samostatne.

Okamžité skončenie musí byť písomné, doručené zamestnancovi (osobne alebo na pracovisku) a musí v ňom byť uvedený dôvod. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nemá zamestnanec nárok na odstupné ani na výpovednú dobu. Okamžité skončenie môže zamestnávateľ urobiť iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Ak sa zamestnanec domnieva, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, či už preto, lebo chýba jedna z vyššie uvedených náležitostí alebo preto, že k porušeniu disciplíny nedošlo alebo sa podľa názoru zamestnanca nejednalo o závažné porušenie, môže uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, okamžitým skončením. Zamestnanec musí uplatniť na súde svoj nárok v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Ak túto lehotu premešká, stráca možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde.

Ak zamestnanec zamestnávateľovi oznámi, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí s výnimkou prípadu, keď súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca aj naďalej zamestnával. Podľa jedného z uznesení Najvyššieho súdu, ak zamestnanec po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru neoznámi zamestnávateľovi, že na ďalšom zamestnávaní trvá, ale podá žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, potom je oznámenie voči zamestnávateľovi nahradené dňom doručenia žaloby.

V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Uvedená náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Ak súd rozhodne, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, môže sa zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodnúť na skončení pracovného pomeru a ak sa nedohodnú, v prípade okamžité skončenia pracovného pomeru platí, že je ukončený dňom, kedy sa mal skončil a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk