Každý desiaty zamestnanec trpí depresiou

Najvyššia pravdepodobnosť, že si pracovníci trpiaci depresiou vezmú v práci voľno je v Nemecku. Zdroj: photl.com

Jeden z desiatich zamestnancov v Európe mal v práci absenciu z dôvodu depresie. Podľa nového prieskumu bolo stratených viac než 21-tisíc pracovných dní.

Jedna epizóda depresie spôsobuje v priemere 36 zameškaných pracovných dní. Manažéri hlásia, že tento problém je možné vyriešiť lepšími právnymi predpismi vrátane školení a poradenstva. Jeden z 10 respondentov zúčastňujúcich sa na prieskume v Európe si niekedy vzal v práci voľno z dôvodu depresie, pričom podľa nového prieskumu Európskej asociácie pre depresiu znamená jedna epizóda depresie priemerne 36 stratených dní.

Toto číslo zodpovedá viac než 21-tisícom dňom strateného pracovného času tejto skupiny ľudí. Napriek rozsahu tohto problému však takmer jeden z troch manažérov uviedol, že nemá žiadnu formálnu podporu alebo zdroje na pomoc zamestnancom s depresiou a 43 % manažérov požaduje lepšie predpisy a legislatívu na ochranu zamestnancov.

Člen Európskeho parlamentu Stephen Hughes v súvislosti s výsledkami povedal:

"Depresia na pracovisku predstavuje pracovný a spoločenský problém spôsobujúci vážnu škodu a ktorý vyžaduje pozornosť a konanie zo strany Európskej únie. Zahrnutie depresie na pracovisku do novej Stratégie Európskej komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá vychádza z legislatívneho opatrenia v nasledujúcich dvoch rokoch, bude predstavovať vynikajúci pokrok vo vzťahu k efektívnejšej ochrane európskych zamestnancov a nakoniec prispeje k ekonomickej a sociálnej prosperite."

Depresia je veľmi významnou výzvou v oblasti duševného zdravia ľudí v produktívnom veku a viac než 30 miliónov európskych občanov v niektorej časti svojho života trpí depresiou. Prieskum IDEA (Impact of Depression in the Workplace in Europe Audit – Audit vplyvu depresie na pracovisku v Európe)) oslovil viac než 7 000 ľudí v Európe a zistil, že u 20 % respondentov bola v určitom životnom okamihu diagnostikovaná depresia. Najvyšší výskyt bol vo Veľkej Británii (26 %) a najnižší v Taliansku (12 %).

Najvyššia pravdepodobnosť, že si pracovníci trpiaci depresiou vezmú v práci voľno je v Nemecku (61 %), Dánsku (60 %) a vo Veľkej Británii (58 %), pričom najnižšia pravdepodobnosť pracovného voľna z dôvodu depresie je v Turecku (25 %).
Náklady spôsobené depresiou v roku 2010 v EÚ boli odhadnuté na 92 miliárd eur, pričom straty na produktivite spôsobené absenciou (v prípade pracovného voľna) a dochádzkou (prítomnosťou v práci počas choroby) predstavujú viac než 50 % všetkých nákladov spojených s depresiou. Podľa prieskumu IDEA bol priemerný počet dní pracovného voľna počas poslednej epizódy depresie 36 dní. Najviac dní bolo v Nemecku a Veľkej Británii (41 dní) a najmenej v Taliansku (23 dní).

Napriek vysokej miere absencií jeden zo štyroch pracovníkov trpiacich depresiou svojho zamestnávateľa o tomto probléme neinformoval. Z nich každý tretí povedal, že si myslí, že by tým v súčasnej ekonomickej klíme ohrozil svoje zamestnanie. Kognitívne príznaky depresie (problémy s koncentráciou, nerozhodnosťou a/alebo zábudlivosťou) spôsobujú značné škody v pracovných funkciách a v produktivitea sú prítomné počas 94 % času trvania epizódy depresie. Prieskum ukazuje, že uvedomovanie si týchto príznakov je nedostatočné: iba 33 % respondentov uviedlo ako odpoveď na otázku o príznakoch depresie zábudlivosť, 44 % nerozhodnosť a 57 % problémy so sústredením sa. Oproti tomu 88 % z nich určilo zlú náladu alebo smútok ako príznaky depresie.

Spomedzi manažérov približne jeden z troch uviedol, že neexistuje žiadna formálna podpora, ktorá by mu pomohla riešiť depresiu u zamestnancov. Nedostatok podpory bol najhorší v Nemecku (44 %) a najnižší v Turecku (10 %). Manažéri vo Veľkej Británii (55 %) môžu s najväčšou pravdepodobnosťou získať podporu od svojho personálneho oddelenia, zatiaľ čo manažéri v Turecku získavajú podporu s najväčšou pravdepodobnosťou od zdravotníckeho pracovníka (79 %).

Na otázku, čo je potrebné zabezpečiť na pomoc zamestnancom trpiacim depresiou na pracovisku, manažéri najčastejšie uvádzali poradenské služby a lepšiu vládnu legislatívu a predpisy. V Turecku manažéri najpravdepodobnejšie požadujú lepšiu legislatívu (55 %) a školenie pre všetkých zamestnancov (63 %). Manažéri vo Veľkej Británii a v Turecku požadujú lepšie poradenské služby (56 % a 53 %), kým nemeckí manažéri uprednostňujú vzdelávanie manažérov (53 %). Dr Vincenzo Costigliola, prezident Európskej asociácie pre depresiu povedal:

"Výsledky prieskumu IDEA ukazujú, že je potrebné zvyšovať povedomie a podporu zamestnancov a zamestnávateľov pri rozoznávaní a zvládaní depresie na pracovisku. Žiadame politikov, aby zvážili vplyv depresie na pracovné sily a vyzývame ich na riešenie rizika depresie u pracovníkov a na pracovisku."

Kompletné výsledky prieskumu IDEA budú zverejnené v roku 2013.