Neuveriteľný vývoj na pracovnom trhu za posledných 10 rokov

Ľudia chcú dnes pracovať, aby mohli kvalitne žiť, nežijú pre to, aby pracovali. Zdroj: thinkstock.com

Pracovný trh na Slovensku sa začína podobať k fungovaniu vyspelejších západných susedov. Ľudia chcú dnes pracovať, aby mohli kvalitne žiť, nežijú pre to, aby pracovali.

Trh práce prešiel za uplynulých 10 rokov viacerými zmenami. Vypuknutie krízy donútilo firmy zatvárať svoje prevádzky a prepúšťať zamestnancov. Dnes sa situácia podľa odborníkov stabilizovala.

"Posledných desať rokov bolo vo všeobecnosti poznamenaných rýchlo meniacim sa ekonomickým prostredím, čo zásadne ovplyvňovalo aj pracovný trh,“ skonštatovala manažérka spoločnosti Grafton Recruitment Slovakia Katarína Bobotová.

Dopyt prevyšuje ponuku

Podľa jej slov od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) až do polovice roka 2008 prevládal dopyt po pracovníkoch nad ponukou voľnej a dostupnej pracovnej sily, značne stúpalo platové ohodnotenie a firmy doslova bojovali o tých najlepších zamestnancov.

"V druhej polovici roka 2008 došlo k obratu a takmer zo dňa na deň bolo na trhu dostupných veľké množstvo odborníkov, manažérov a špecialistov, ktorých platové očakávania boli oproti trhovému nastaveniu veľmi vysoké," tvrdí Bobotová.

Krízu tak spoločnosti podľa nej buď pocítili výrazne, číže zatvárali, alebo znižovali počty zamestnancov vo svojich prevádzkach, alebo minimálne neboli pripravené prijímať do svojich stavov nových pracovníkov.

"V poslednom období sa však situácia stabilizovala, účastníci pracovného trhu zreálnili svoje požiadavky a očakávania. Niektoré legislatívne regulácie prispeli k tomu, že sa praktiky pracovného trhu priblížili k fungovaniu vyspelejších západných susedov Slovenska. Rast platov a fluktuácia sa ustálili," dodala Bobotová.

Zmenil sa aj prístup zamestnávateľov k pracovníkom.

"Najmä v sofistikovanejších činnostiach sa kladie výrazne väčší dôraz na kreativitu, podnetné pracovné prostredie či flexibilitu pracovného času,“ tvrdí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti McROY Group Luboš Sirota.

Firmy sa po ústupe krízy začali podľa jeho slov venovať aj zamestnaneckým benefitom. Sirota je tiež presvedčený, že súčasná nastupujúca generácia zamestnancov je ambicióznejšia.

"Ľudia sa viac zaujímajú o možnosť kariérneho postupu, pracovné podmienky alebo benefity. Chcú pracovať, aby mohli kvalitne žiť, nežijú pre to, aby pracovali. Práve títo ľudia budú onedlho tvoriť väčšinu pracovnej sily na Slovensku," myslí si Sirota.

Legislatívne zmeny

Odborníci však poukazujú aj na viaceré legislatívne zmeny, ktoré sa udiali v oblasti trhu práce a na jeho vývoj mali pozitívny alebo negatívny vplyv. Sirota za najvýraznejšiu pozitívnu zmenu považuje zavedenie takzvaného flexikonta.

"Umožňuje čerpanie pracovného času a výkonu podľa stavu objednávok vo firme a výrazne eliminuje prepúšťanie,“ myslí si Sirota.

Naopak, za najnegatívnejšiu zmenu zase považuje zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného. Podľa neho to výrazne znižuje apetít firiem naberať nových zamestnancov.

"Firmy si totiž desaťkrát premyslia, či niekoho zobrať alebo nie, ak vedia, koľko by ich stálo prípadné prepúšťanie," tvrdí Sirota.

Pozitívom pre ľudí je aj to, že za prácou môžu vycestovať do zahraničia. V dôsledku otvorenejšieho európskeho pracovného trhu a zjednodušenej možnosti vycestovať za prácou sa však podľa Bobotovej zvýšila konkurencia lokálnym zamestnávateľom a cena práce špecialistov v niektorých odvetviach, najmä v oblasti IT technológií, finančných či poradenských službách sa v dôsledku toho mierne zvýšila.

Globalizovaný pracovný trh podľa odborníkov prispieva aj k ekonomickému rastu krajín.

"Ochranárske opatrenia, ktoré majú voľný pohyb pracovnej sily obmedziť, sú z tohto pohľadu krátkozraké. Je preto iba na škodu, že Slovensko nedokáže pritiahnuť zo zahraničia kvalifikovanú pracovnú silu a jej prílevu domáca legislatíva skôr bráni než napomáha," myslí si Sirota.