Práca nás oberá o jedenásť rokov života

Celoživotná práca nás oberá o jedenásť rokov života.Celoživotná práca nás oberá o jedenásť rokov života. Zdroj: photl.com

Na konci devätnásteho storočia sa pracovalo okolo 10 až 16 hodín denne. Na prelome storočí sa však čas práce stanovil na osem hodín. Tento čas sa v dnešnej dobe už veľmi „nenosí“, dnes sa opäť pracuje viac ako osem hodín. Zmena nenastala iba v počte odpracovaných hodín, ale aj v počte odpracovaných rokov. V práci trávime čoraz viac času!

Zadefinovať, čo je to práca, sa už v histórii ľudstva pokúšali viacerí. Český filozof Tomáš Garrigue Masyryk povedal o práci, že je to, čo sa nikomu nechce robiť. Na riešenie problémov je práca niekedy lepšia ako whisky, tvrdil americký vynálezca Thomas Alva Edison. Ruský spisovateľ povedal, že práca znamená vždy viac ako peniaze, ktorými je zaplatená. Peniaze miznú, ale práca zostáva.

Tak ako peniaze, mizne aj čas, ale výsledky práce zostávajú. A potom si položíte otázku: "Stál nadčas v práci za to?" Ak raz za uhorský rok strávite v práci nejaký ten nadčas, nepočítate ho do strateného času, ale ak sú nadčasy pravidelné, tak si môžu vypýtať svoju daň. Avšak namiesto úrokov, zostanete v „debete“. Extra strávený čas sa vám „nezúročí“ tak, ako by ste čakali, ale vypýta si svoju daň v podobe nalomeného zdravia, rozvrátenej rodiny, alebo zúženého počtu kamarátov.

Práci obetujeme jedenásť rokov

Koľko rokov strávite celkovo v práci, závisí od nastaveného sociálneho systému v krajine. Na Slovensku odchádzajú v súčasnosti do dôchodku muži aj ženy vo veku 62 rokov. Je však možné, že sa dôchodkový vek posunie až na šesťdesiatosem rokov. Závisí to od rastu strednej dĺžky života. Ak by sa tak aj stalo, znamenalo by to, že človek bez vysokej školy mohol pracovať až päťdesiat rokov.

Momentálne je na Slovensku stanovený minimálny počet odpracovaných rokov pätnásť. Po tomto čase máte nárok na dôchodok. Minimálny počet rokov poistenia sa však bude zvyšovať. Na poberanie penzie budete musieť odrobiť najmenej 20 až 30 rokov. Tí, ktorí budú mať nižší počet odpracovaných rokov, dostanú od štátu sociálne dávky.  V Maďarsku je napríklad minimálna odpracovaná hranica 20 rokov, v Poľsku 25 rokov a v Česku to bude onedlho 35 rokov. Vo Francúzsku sa diskutuje o zvýšení odpracovaných rokov zo 41,5 na 44 rokov a v Rakúsku je to hranica 45 rokov.

Keby sme sa pozreli na tú najhoršiu variantu a do práce by ste nastúpili ihneď po skončení strednej školy (v osemnástich rokoch) a budete musieť pracovať až do veku šesťdesiatosem rokov (čo je neuveriteľných päťdesiat rokov), s týždenným počtom hodín 40, päťdesiatdva týždňov v roku, čas strávený v práci by sa vyšplhal na jedenásť rokov.

Desať hodín denne. Bežná vec!

Koncom 19. storočia sa bežne pracovalo 16 hodín denne. Neexistovala žiadna sociálna alebo zdravotná starostlivosť. Situácia však vyvrcholila počas priemyselnej revolúcie. Američania patrili medzi prvých, ktorí začali presadzovať osemhodinový pracovný deň. Austrálčania navrhovali rozdelenie dňa na tri časti – 8 hodín práca, 8 hodín odpočinok a 8 hodín vyhradený na súkromné aktivity. Robotníci štrajkovali nielen za skrátenie pracovného času, ale aj za vyšší plat alebo lepšie pracovné podmienky.

Ľudia chceli mať čas na rodinný život. My sa však teraz akoby vraciame naspäť na koniec devätnásteho storočia. Nielen, že pracujeme viac hodín denne, ale posúva sa nám aj odchod do dôchodku a v práci trávime stále viac rokov. Možno preto, aby sme zarábali na dôchodky mladšej generácie, aby sme si nemali čas rozmýšľať nad tým, že sme chorí a starí alebo pred dôchodkom mali splatenú hypotéku.

Natíska sa potom otázka, koľko nadčasových hodín je produktívnych? Štatistiky hovoria, že po desiatich hodinách práce začína rapídne upadať produktivita každého človeka. Myšlienkové procesy slabnú a pracujúci človek sa nedokáže sústrediť na potrebnú činnosť a tak si vo svojom okolí nachádza činnosti, ktoré si nevyžadujú príliš veľa energie alebo myslenia.

„Myslenie je najťažšou prácou, ktorá existuje. To je pravdepodobne dôvod, prečo tak málo ľudí rozmýšľa,“ povedal Henry Ford.


Koľko hodín sú ochotní pracovať Slováci?

Spýtali sme sa ich na našej fanúšikovskej stránke Kariera.sk.

„Pokiaľ dokáže byť človek efektívny stačí 4 až 6 hodín denne. Nerozumiem, prečo je niekto ochotný pracovať dvanásť, osemnásť alebo dvadsať hodín denne.“ (Pavol A.)

„Pracujeme, koľko nás zamestnávateľ potrebuje.“ (Roman S.)

„Ideálne sú 4 hodiny za 1000 eur.“ (Andrea A. K.)

„Ak je to práca, ktorá človeka baví, tak ju berie nielen ako prácu, ale aj hobby, tak to môže robiť aj stále.“ (Ivan B.)

„Osem hodín alebo maximálne 10 hodín.“ (Diush V P.)

„Záleží od podmienok. Pokiaľ ide o prácu v chlade alebo v teple, tak maximálne 8 hodín. Ak sú dodržané štandardné podmienky, čo znamená okolo 18 stupňov na pracovisku a aspoň dve pätnásť minútové prestávky, tak 12 hodín nie je problém.“ (Kiro K.)

„Aj tak je to otročina – 8, 10, 12 hodín denne.“ (Jano D.)

„Ja momentálne robím sedem a pol hodiny a som spokojný.“ (Michal S.)

„Sedem a pol hodiny pri mojej práci úplne stačí.“ (Lukáš L. B.)

„Môj osobný cieľ je pracovať 6 hodín denne, ale ak mám pracovať denne, tak maximálne 9,5 hodín.“ (Michal L.)

„Osem až dvanásť hodín.“ (Martin Š.)

„Samozrejme že nula, nechceme zarábať, chceme bohatnúť.“ (Richard F.)

Viac o téme: Čas V Práca Počet Život Trávenie Rokov Času Hodín Práci
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: Photl.com, Text: ami

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy