Pygmalion efekt. Ľudia sa chovajú podľa očakávania šéfa

Ilustračné foto Zdroj: photl.com

Nadriadený môže ovplyvniť správanie svojich zamestnancov. K manažérskym skrytým alebo odhaleným tajomstvám patrí pygmalion efekt.

Pygmalion efekt alebo mladší názov galatea efekt je druh sociálneho vnímania. Ide o prípady, kedy sa človek na pracovisku začne správať takým spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. Môže ísť o správanie, kedy sa zamestnanec podriaďuje svojmu nadriadenému. Šéf svojimi predstavami a očakávaniami o zamestnancovi do istej miery ovplyvní jeho správanie. Ak sa totižto správame voči jednotlivcom podľa určitého zámeru alebo neuvedomovaného konceptu, začnú sa v mnohých prípadoch približovať týmto predstavám.

Pygmalion efekt funguje z obidvoch strán. Zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa. Vaše očakávania od ľudí a ich očakávania od vás sú kľúčovými faktormi, podľa ktorých sa ľudia správajú v práci. Sila očakávania a teda pygmalion efekt nemôže byť podceňovaný. Je to základný princíp, ktorý môžete uplatniť, aby ste zlepšili výkon svojich zamestnancov v práci.

Zásady pygmalion efektu:

Každý manažér, šéf či nadriadený má určité očakávania od ľudí, ktorých koordinuje.
Šéf „oznamuje“ svoje očakávania zamestnancom vedome alebo nevedome.
Ľudia si môžu očakávania od svojho šéfa uvedomovať tiež vedome alebo nevedome.
Zamestnanci sa správajú takým spôsobom, ktorý sa od nich očakáva podľa prejavov ich šéfa.

„Spôsob, akým manažéri zaobchádzajú so svojimi podriadenými je jemne ovplyvnený tým, čo od nich očakávajú,“ povedal J. Sterling Livingston vo svojom článku Pygmalion v manažmente.

Pygmalion efekt by mal pôsobiť na zamestnanca prostredníctvom nadriadeného tak, aby vďaka nemu dosiahol pracovný úspech. Tento efekt však môže byť narušený zamestnancovým výkonom, v prípade, ak od svojho nadriadeného dostane opačnú reakciu, než akú očakáva. Často však na pracoviskách dochádza, že nadriadený nepriamo zdôrazní, čo očakáva od svojich zamestnancov a tí sa snažia trafiť do očakávania svojho šéfa ale bezúspešne. Negatívnym efektom môže byť aj prípad, kedy šéf nedostatočne chváli svojich zamestnancov alebo vyzdvihuje výkon jedného zamestnanca nad ostatnými, či zanedbáva komunikáciu jedného zo zamestnancov.

Livingston zdieľa názor aj o ďalších charakterových vlastnostiach šéfa.

„Ak je nadriadený nedostatočne kvalifikovaný, zanecháva jazvy na kariérnom živote hlavne mladých ľudí. Hlboko môže znížiť ich sebaúctu a narúša obraz o sebe samých ako ľudských bytostiach. Ale na druhej strane, ak je šéf zručný a má vysoké očakávania od svojich podriadených, ich sebavedomie porastie, zvýši sa ich produktivita a ich schopnosti sa budú pozitívne rozvíjať. Správny šéf totižto uplatňuje pygmalion efekt bez toho, aby si to uvedomoval,“ povedal Livingston.

Výkon každého zamestnanca je teda závislí od správania nadriadeného. Každý šéf by mal rozprávať o svojich zamestnancoch iba pozitívne. Musí veriť aj v ich schopnosti, že dokážu vykonať prácu ako najlepšie vedia. Účinok pygmalion efektu je ešte vyšší, ak má šéf pozitívne očakávania od ľudí. Každý zamestnanec je individuálny jedinec a každý z nich potrebuje iný prístup. Preto je potrebné, aby k nim šéf pristupoval individuálne, pomáhal im a zlepšoval ich sebaúctu a zvyšoval sebavedomie. Ľudia totižto veria, že môžu uspieť a ich výkon sa zvýši až na úroveň ich vlastných očakávaní, ak budú pociťovať očakávania od nadriadeného.