Skutočné príbehy žien, ktoré išli za svojim snom

Beata Frenková (vľavo) a Marcela Glasová (vpravo) Zdroj: red.

Oplatí sa vydať na cestu za svojím snom? Odpoveď znie: Áno, oplatí. Cesta však nie je iba o šťastí, ale aj o učení. Prinášame vám príbehy dvoch dám, ktoré sa rozhodli pre nezávislosť od zamestnania a vydali sa na cestu za splnením svojho sna.

Jednu z odpovedí, ktorú si kladiem opäť po rokoch vďaka čitateľom je, či sa naozaj oplatí vydať na cestu za svojim snom. Odpoveď znie rozhodne: Áno, oplatí! Aj keď nie je každý deň len o šťastí, ale aj o učení, svoju cestu by som nevymenila. Som šťastná v práci, ktorú robím. Viem, že mnoho ľudí sa bojí, či sa svojím snom uživí.

Podnikanie má mnoho podôb

Poznám dva spôsoby príjmu peňazí v podnikaní. Sú podnikatelia a zažila som to aj ja pri prvom podnikaní, ktorým peniaze ako sa hovorí prišli hneď na začiatku podnikania. Napriek tomu, že sme mali peniaze, zistila som, že mi v tomto smere podnikania chýba srdce a musela som ísť ďalej.

Iní podnikatelia majú cestu tŕnistejšiu. Peniaze prichádzajú po kvapkách, ale v konečnom dôsledku vždy máte dostatok peňazí na to čo potrebujete. Viem, mnohí ľudia nepodnikajú práve zo strachu z nedostatku peňazí. Niekedy však momentálny stav nedostatku pomôže vymyslieť najlepšiu službu, či produkt. Problém je ten, že zatiaľ čo vy tvoríte vaše produkty alebo služby, nezarábate. Zarobíte v momente ich predaja. Všetko je však v súlade. Cítite sa šťastný a naplnený a veľkú vďačnosť za možnosť realizovať svoj dar, schopnosti a talenty. A toto je moja súčasná cesta. Každé ráno vstanem a teším sa zo dňa, ktorý je predo mnou. Moja práca, stretnutia, klienti, čitatelia mi prinášajú šťastie. Len nedávno mi jeden napísal: „Eva, vďaka nášmu stretnutiu bol môj deň šťastný. Ďakujem.“

K téme snov ma vrátila aj spomienka na návštevu domova pre staršie kone spred dvoch rokov. Skvelé miesto na oddych, spojenie so samým sebou a overenie jazdeckých schopností. Vtedy mi moja bývalá klientka povedala: „Vieš, že sa mi tento sen naplnil vďaka nášmu rozhovoru?“ Táto spomienka vo mne podnietila zvedavosť, ako vyzerá cesta ľudí, ktorí sa rozhodli naplniť svoje sny. Pozývam vás teda na cestu za dvoma splnenými snami.

1. príbeh: Beata Frenková, majiteľka domova pre choré kone

Galéria fotiek (3) Zdroj: red.

Od malička som chcela koňa a teraz mám štyri vlastné. Bývala som v paneláku a každému som rozprávala ako budem chovať koňa na balkóne. Keď som začala pracovať po škole v banke, z prvej výplaty som si kúpila koňa. Od vtedy som vedela, že nechcem ostať v Bratislave. A začala som snívať svoj sen o ranči na samote.

Pozerala som na internete rôzne inzeráty na realitných stránkach a našla som môj dnešný domov. Dnes z okna vidím na lúku, kde sa pasie osem koní, štyri kozičky, behajú mačičky a po stromoch veveričky. Osud alebo náhoda zariadila, že sa ku mne dostali koníky, ktoré mali ťažké zranenia. Boli to staré koníky s pohybovými problémami a koníky, ktorým podľa iných ľudí už nič nepomôže. A tak som sa začala aj so sestrou venovať alternatívnemu spôsobu liečenia zvierat. Ľudia majú pred koňmi rešpekt, boja sa ich, berú ich ako veľké silné zvieratá, ale aj kone cítia bolesť, smútok a strach. A nie je nič krajšie, ako keď k vám príde koník, položí si hlavu na vaše rameno a nechá sa škrabkať a mojkať. A vy viete, že vám úplne dôveruje a vie, že mu chceme pomôcť.

Bola cesta k jeho naplneniu sna ľahká?

Cesta k 100% naplneniu môjho sna trvala približne dva roky odkedy som sa rozhodla splniť si ho. Kúpila som dom s pozemkom a začali stavebné úpravy, upratovanie zarasteného pozemku, stavba prístrešku a ohrady pre koníky. Cez týždeň som pracovala v Bratislave a počas víkendov som s rodinou chodila robiť na dom. A keďže sa v dome nedalo prespať, tak sme museli každú sobotu a nedeľu cestovať 100 km tam a 100km späť do Bratislavy.

Pamätám sa na jeden víkend, robili sme drenáž okolo domu, lebo steny v dome boli mokré a plesnivé. Celé dva dni sme len vozili v táčkach ťažké kamene a sypali do jamy. Bolo to v lete, slnko pálilo a my sme dreli od rána do večera. Nikdy nezabudnem, ako mi v pondelok bolo v práci zle. Od únavy mi bolo tak ťažko, až ma šéf poslal domov. Mala som svalovú horúčku a prespala som dva dni v kuse. Stretávala som sa s bežnými problémami, napríklad odpratanie nebezpečného odpadu, ktoré bývalý majiteľ nehnuteľnosti nechal na pozemku, pokazené čerpadlo v studni pár dní pred nasťahovaním, neočakávané finančné výdavky (musela som predať svoje prvé vlastné auto). No najväčšia prekážka som bola ja. Ľudia ma obdivovali ale aj pochybovali a odhovárali ma. Mala som obdobie, keď som potajomky plakávala, myslela som si že to nezvládnem, fyzicky aj psychicky som bola na pokraji svojich síl, dokonca som chvíľu rozmýšľala aj o predaji svojho budúceho ranča. Vtedy mi veľmi pomohla moja sestra, povedala mi jednu múdru vetu: „Predstav si, že žiješ ďalej, tak ako doteraz a prídeš na to, prečo a pre koho buduješ svoj sen.“

Aké je to žiť svoj sen. Stojí za to, vydať sa na cestu?

Niektorí hovoria, že krajšie je svoj sen snívať ako ho v skutočnosti žiť. Ďalší hovoria, že cesta ku snu je dôležitejšia ako sen sám. Ja som zažila všetky štádia. Keď som len snívala, myslela som si, aký je môj sen nesplniteľný, cesta bola dlhá, plná rozhodovania, obety a raz v jeden krásny deň v novom vysnívanom domove som si uvedomila: splnila som si svoj sen, a čo teraz.

Na svojom ranči poskytujem služby jazdenia pre deti, ktoré majú nižšiu váhu ako dospelý a koníky ich unesú. Nežijem klasický mestský život. Nechodím každý mesiac do kina či divadla, nekupujem si značkovú kozmetiku, nestravujem sa v reštauráciách. Ale každý deň vidím spokojné kone. V zime sa tešia zo snehu ako deti, radostne sa váľajú vtom najväčšom blate, hrajú sa a naháňajú, a keď ich zavolám pribehnú aj z najvzdialenejšieho kúta pastviny a zvedavo čakajú čo mám pre nich prichystané.

Je to neopísateľný pocit žiť svoj sen, som vďačná svojej rodine ktorá mi veľmi pomohla. V hlave sa mi už rodí ďalší nový sen.

2. príbeh: Marcela Glasová, majiteľka opatrovateľskej agentúry

Galéria fotiek (3) Zdroj: red.

Som vyštudovaná liečebná pedagogička a nikdy som žiaľ v odbore nerobila. Preto ma aj potešilo a na druhej strane lákalo, využitie mojich schopností a znalostí z tejto oblasti. Počas materskej dovolenky som často rozmýšľala ktorým smerom sa uberiem, keď mi skončia rodičovské povinnosti a veľmi som chcela vyskúšať vlastné podnikanie. Len chýbal nápad. Teda nápadov by bolo veľa. Ale neverila som, čo by mohlo v dnešnej dobe ešte ísť. Zdalo sa mi, že všetko je už podchytené. Nakoniec ma očarila myšlienka mojej kolegyne mať agentúru s opatrovateľkami detí, pomáhať nájsť mamičkám opatrovateľky podľa ich predstáv a opatrovateľkám prácu s deťmi a ich vlastné naplnenie a využitie.

Bola cesta k naplneniu sna ľahká?

Môj sen začať vlastné podnikanie, byť sama sebe šéfom, začal ukončením materskej dovolenky a následne dohodou s bývalým zamestnávateľom, že nie je pre mňa miesto v zamestnaní. Pravdaže na začiatku som snívala aj s mojou spoločníčkou o prosperujúcej firme s mnohými klientmi hneď, ale podnikanie na Slovensku je trošku zložité a tak sme zo začiatku stále len rozbiehali biznis. Tešili sme sa každému úspechu, prvému spokojnému klientovi, spokojnej opatrovateľke v rodine a snažili sme sa, aby v nás rezonovalo skôr to pozitívne z našej práce ako ťažká cesta, ktorou sme sa predierali.

Poskytovať služby je v našej spoločnosti veľmi ťažké, nemôžeme vyhovieť každému, aj keď sa veľmi snažíme. Viackrát sme sa stretli sme aj odmietnutím. Napriek niekoľko týždňovej dennodennej práci sa nám nepodarilo nastaviť spoluprácu podľa predstáv. Ten čas venovaný práci nám nikto nezaplatil. Ale napriek tomu sme nakoniec pomaličky začali získavať spokojných klientov a tí nám posunuli nových klientov a postupne sme začali mať naozaj pocit, že sme tu, aby sme pomohli a vieme nájsť mamičkám opatrovateľky podľa požiadaviek.

Aké je to žiť svoj sen. Stojí za to vydať sa na cestu?

Nie vždy je cesta k splneniu svojho sna ľahká, dokonca niekedy prídete na križovatku a rozmýšľate či je to ten správny sen za ktorým idete, alebo vás iba osud skúša, či skutočne chcete žiť tento svoj sen, či takýmto spôsobom nájdete novú cestu. V tejto fáze sa práve nachádzam. Pritom starý sen ma posunul a otvoril mi nové dvere. Netreba sa báť vykročiť na cestu za svojím snom. Je to cesta poznania, vyskúšania si vlastných síl a možností, objavovania vlastného ja a nech to dopadne akokoľvek aspoň nebudete ľutovať nikdy, že ste to neskúsili.