12 viet, ktoré sú na pohovore absolútne TABU: Takto stratíte všetky šance

Prísť na pohovor a porozprávať personalistovi všetko, čo máte na srdci, sa síce môže zdať ako dobrý nápad. Byť úprimný a otvorený – to sa cení. Nie však vždy a všade. Mali by ste dobre zvážiť, čo na pohovore vypustíte z úst. Nikdy totiž neviete dopredu, aká firemná kultúra panuje v danej firme, aký bude personalista, ktorý vedie pohovor. Poradíme vám, ktorých 12 viet by ste si mali radšej nechať iba pre seba, ak sa nechcete pripraviť o šancu získať prácu.

„Povedzte mi, čo ste za firmu.“
Prísť na pohovor ako veľká voda a vystupovať prehnane sebavedome nie je najlepší nápad. A ešte k tomu žiadať personalistu, aby vám povedal podrobnosti o firme? Malo by to byť naopak. Vy by ste mali ukázať aktívny prístup a vaše znalosti o spoločnosti. Tým personalistu presvedčíte o vašom záujme a naozaj hlbokom záujme o prácu pre nich.
„Môj posledné zamestnanie? Hotová katastrofa!“
Máte pocit, že personalista čaká len na to, kedy sa otvoríte a ako sa úprimne vyznáte, aké to bolo v predchádzajúcej práci strašné? Áno, práve na to čaká, avšak z úplne iného dôvodu, ako si myslíte. Chce totiž vedieť, aký lojálny budete. Samozrejme, môžete začať nadávať na bývalého zamestnávateľa, môžete sa sťažovať, čo všetko ste museli znášať, plusové body vám to však nepridá, práve naopak. Ukážete, že ak ohovárate predchádzajúce zamestnávateľa, pravdepodobne sa podobne zachováte aj pri tom ďalšom.
„Môj bývalý šéf? Totálny kretén.“
Toto vyjadrenie si nechajte iba pre niekoho z vášho blízkeho okolia. Platí totiž to isté, čo v predchádzajúcom bode. To, ako hovoríte o vašom bývalom nadriadenom, veľa hovorí aj o vás samých. Nadávaním naňho si o sebe dobrý obraz neurobíte.
„Prepáčte, strašne sa mi trasú ruky od nervozity.“
Možno sa vám zdá, že toto priznanie „prelomí ľady“, v skutočnosti však ukáže, že máte nedostatok sebavedomia. A takého človeka nebude chcieť zamestnať veľa firiem.
„Urobím čokoľvek, len mi, prosím, dajte túto prácu.“
Touto vetou ukážete svoje zúfalstvo a odovzdanosť. Neprezraďte sa, vždy vystupujte, ako keby ste mali viacero ponúk a mohli si vyberať. Nemusíte to tvrdiť, ani si vymýšľať príbehy, nikdy však nepôsobte ako úplný zúfalec, že pre danú prácu by ste boli ochotný urobiť hocičo.
„Ja viem, že nemám veľa skúseností, ale...“
Personalista vie, že nemáte veľa skúseností. Povedal mu to váš životopis. Aj napriek tomu ste na pohovore? Pravdepodobne to nie je až taká veľká prekážka, neupozorňujte preto na ňu zbytočne.
„Prečo sa ma to pýtate? Veď to vidíte v životopise.“
Byť drzým na pohovore sa nevypláca. Personalista má dôvod, prečo sa pýta na niečo z vášho životopisu. Vašou úlohou nie je zopakovať mu to, čo vidí v CV, ale povedať o vašich skúsenostiach a znalostiach viac.
„Mojou najväčšou slabosťou je, že som perfekcionista.“
Typická, klišé odpoveď, ktorá na pohovoroch odznela snáď tisíckrát. Prineste lepšiu, originálnu odpoveď na otázku, v čom sú vaše slabé stránky. Ideálne je, ak spomeniete niečo, čo priamo nesúvisí s náplňou práce.
„Hmm, ja neviem...“
Táto odpoveď je klincom do rakvy vašich šancí získať prácu. Neviete? Ak sa personalista pýta na niečo z vášho životopisu? Ak sa pýta na váš názor? Vždy radšej niečo povedzte, len nezostaňte ticho, prípadne nehabkajte, že neviete.
„Po akej dobe zvyšujete plat?“
Na túto otázku je na pohovore priskoro, predovšetkým, ak ste v na prvom kole. Je normálne opýtať sa na ponúkaný plat – aj keď je lepšie vyčkať, nech túto otázku otvorí personalista, ale zisťovanie o zvyšovaní platu si nechajte na neskôr.
„Nie, na nič sa nechcem opýtať.“
Ďalšia zlá veta. Na záver pohovoru by ste sa totiž mali pýtať. Myslíte si, že sa nemáte čo? Tieto otázky by ste personalistovi mali položiť.
„Bude tento pohovor trvať dlho? Ponáhľam sa.“
Na pohovor by ste si mali vyčleniť dostatok času. Najhoršie totiž je, ak už na úvod zisťujete, ako dlho bude trvať pohovor a ak personalistovi oznámite, že sa ponáhľate. Ak naň nemáte čas, mali by si dohodnúť iný termín.