Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa a nevyplatenie mzdy
poradňa Mala som kumulovanú funkciu vedúcej údržby a technik zdvíhacích zariadení. Po organizačnej zmene oddelenie prešlo pod iný úsek. Zmenu pracovnej náplne mi nedali . K 1.3.2009 som dostala výpoveď z postu technického pracovníka 2.3.2009 menovali na funkciu technika zdvíhacích zariadení môjho kolegu. V tom čase mali na internete inzerát, že hľadajú vedúcu ubytovania, čo mi organizácia neponúkla. Dostala som 3mesačnú výpovednú lehotu a nemali pre mňa prácu tak mi vyplácali 60% z platu z dôvodu závažných prevádzkových dôvodov. Za mesiac apríl mi mzdu zadržali. Sťažnosť som poslala na inšpektorát práce odkiaľ mi napísali, že organizácia je povinná podľa § 54 Zákonníka práce dohodnúť zmenu zaradenia po roku 2006 písomne, čo neurobila. Môžem to považovať za neplatnosť výpovede? A namietali ,že prišlo k porušeniu Zákonníka práce, lebo mi neposkytli výplatu za apríl. Môžem žiadať vyplatenie úrokov z omeškania?
Poradňa: Zamestnávateľ je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu organizačných zmien, ku ktorých dochádza v dôsledku písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách, a to len prípade ak organizácia nemá možnosť zamestnanca zamestnávať.V prípade, ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. Vhodnosť ponúknutej práce musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, jeho schopnostiam a kvalifikácii, primeranosti jeho duševným schopnostiam, jeho telesnej zdatnosti, pracovnej zručnosti, ako aj ostatným osobným vlastnostiam, ktoré majú priamy vplyv a vzťah k nárokom a požiadavkám kladeným na výkon určitej práce.
Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú.
V prípade, keď zamestnávateľ má voľných viacero pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie, svoju povinnosť si splní, ak zamestnancovi ponúkne jedno z takýchto voľných pracovných miest, pričom záleží výlučne na ňom, ktoré z nich zamestnancovi ponúkne. Ak zamestnanec ponúknuté miesto odmietne alebo nie je ochotný podrobiť sa predchádzajúcej príprave na túto inú vhodnú prácu, povinnosť zamestnávateľa, pokiaľ ide o ponuku inej vhodnej práce, sa považuje za splnenú. Zamestnávateľ totiž nemá povinnosť ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pre neho vhodné pracovné miesta.
V prípade, ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto alebo inú, aj menej kvalifikovanú prácu, a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde určovacou žalobou najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Oprávnenosť vyplácania náhrady mzdy počas výpovednej doby vo výške 60% priemerného zárobku je potrebné posudzovať v závislosti od okolností. Situáciu, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu nie vlastným pričinením označujeme ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Nárok na náhradu mzdy v konkrétnej výške má zamestnanec v závislosti od druhu prekážky, ktorá spôsobila, že zamestnanec nemal možnosť pracovať. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Do tejto skupiny patrí napríklad situácia, ak zamestnávateľ odmietne prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Vyššie uvedené prekážky nemôžeme stotožňovať s prekážkami spočívajúcimi vo vážnych prevádzkových dôvodoch, ktoré zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode s odborových orgánom, pričom výška mzdy pri tejto prekážke môže byť znížená až na 60 % priemerného zárobku. Dohoda s odborovým orgánom nemôže byť nahradená jednostranných rozhodnutím zamestnávateľa.
O postupe v prípade neuhradenia oprávnených nárokov zamestnanca, ako napr. nevyplatenie mzdy a odstupného sme písali napr. Nevyplatenie mzdy alebo Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom a práva zamestnanca alebo v článku Výška odstupného a dĺžka výpovednej lehoty.
5.3.2010
Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
- Autor: © Zoznam
