Monitorujú vás v zamestnaní? Možno o tom ani neviete.

trenkwalder

Téma monitoringu v sebe spája viacero oblastí a zároveň zainteresovaných strán. V posledných desaťročiach minulého storočia sa sledovanie a kontrola aktivít zamestnancov uskutočňovali predovšetkým pomocou kamerových systémov a osobnou supervíziou. Medzičasom sa portfólio nástrojov, ktorými sa monitoring realizuje, rozšírilo o GPS systémy, ktoré sledujú pohyb služobných automobilov a telefónov, sledovanie pracovného telefónu, predovšetkým však pribudlo sledovanie spojené s využívaním počítača. To znamená monitoring aktivít spojených s využívaním elektronickej pošty, internetu ako aj samotnej práce s počítačom. Dnes sú tieto aktivity skôr štandardné než výnimočné. Čo by sme mali vedieť o tomto fenoméne a akým spôsobom sa s ním máme popasovať?

Jednotlivé oblasti monitoringu sú vymenované v úvode a ešte sa k nim vrátim. Zainteresovaných strán je menej, spravidla ide o zamestnávateľa a zamestnanca. Pričom zamestnávateľ je práve strojcom celého príbehu.

Aké sú teda dôvody vzniku potreby mať podrobnejší prehľad o činnostiach zamestnancov ako len zo samotných výsledkov práce?

Pravdepodobne by sme mohli začať pátrať už v ranných obdobiach vývoja ľudstva. Už vtedy sa rozvíjali činnosti, ktoré by sme v terminológii súčasnej doby kľudne mohli nazvať podnikaním. Jednotlivci, ktorí boli nositeľmi „podnikania“ sa prirodzene snažili o ochranu svojich produktov či know-how. Slúžili im k tomu primitívnejšie formy kontroly, ktoré však napĺňali svoj účel. A obdobne, v rôznych formách sa kontrola a sledovanie rozvíjali v nasledujúcich tisícročiach aby v treťom tisícročí dospeli do veľmi prepracovanej podoby. Čiže dôvod, ktorý vedie firmy k monitoringu je jednoznačný – ochrániť svoje hodnoty a know-how, udržať si konkurencieschopnosť a efektívne pritom využívať ľudské zdroje. V uplynulých rokoch svet zaznamenal niekoľko alarmujúcich správ, ktoré súviseli s krádežami firemných tajomstiev a zneužívaním dát a zároveň so znižovaním produktivity zamestnancov a ich zvýšenej mimopracovnej aktivite vykonávanej počas pracovnej doby. To viedlo spoločnosti k výraznejšiemu uvedomeniu si potreby zavedenia monitoringu. Hovoríme teraz primárne o zamestnancoch, ktorí sa venujú administratívnym činnostiam resp. sedia v kancelárii (vo výrobných závodoch alebo napr. potravinových reťazcoch funguje hlavne kamerový systém). Monitoring je veľmi citlivou záležitosťou, no je potrebné k nemu pristupovať ako k súčasti informatizovaného sveta v ktorom žijeme a rátať s tým, že časom bude určite dôkladnejšie prepracovaný.

Každá spoločnosť k nemu pristupuje svojsky, pričom sa však musí riadiť rozsahom ktorý stanovuje zákon. Čo sa týka využitia jednotlivých nástrojov, závisí na zamestnávateľovi, ktorý zvolí a čo ním chce dosiahnuť. Je logické, že sa na zamestnancov kladú očakávania vyrovnaného výkonu a lojálneho správania. A preto pokiaľ chatovaním a návštevou sociálnych sietí zamestnanec ukrajuje zo svojho pracovného času niekoľko desiatok minút, nemožno sa zavedeniu monitoringu čudovať.

Na druhej strane by si však každý zamestnávateľ mal uvedomiť, že každý človek potrebuje istú dávku psychohygieny počas pracovného dňa, ľudia nedokážu konštantne sústrediť svoju pozornosť. Chvíľka preladenia nám pomáha nabrať nový dych, zlepšiť náladu a získať iný pohľad na práve riešenú problematiku. Takúto možnosť by mal ponúkať zamestnávateľ automaticky – ľubovoľným spôsobom rešpektujúcim firemnú kultúru a zároveň našu individualitu. Nemusí to byť práve povolenie prístupu na sociálnu sieť, stačí 10 minútová pauza a nadýchanie sa čerstvého vzduchu.

Niektorí zamestnávatelia volia blokovanie prístupov na vyhradené stránky – to je jedno z miernejších riešení – akonáhle máte zamedzený prístup, tak zbytočne nesurfujete. Nech už váš zamestnávateľ zvolí akúkoľvek formu, mal by vás o tom informovať! Nie vždy to je jednoduché, avšak pokiaľ sa tomu vyhne, ide sám proti sebe. Každý zamestnanec má právo byť o sledovaní a jeho forme informovaný. Preto pokiaľ máte indície a pocit, že vo vašej spoločnosti takýto proces prebieha, pýtajte si potvrdenie.

V princípe však ale nejde o žiadnu tragédiu (s výnimkou prípadu porušenia ochrany vašich osobných údajov) – väčšina z monitorovaných si na to rýchlo zvykne a časom si to ani neuvedomuje. Hovoríme predovšetkým o tých, ktorí sa aj pred zavedením monitoringu viacmenej správali „podľa očakávaní.“ Aj na základe prvotných výskumov je jasné, že vysoké percento ľudí nemá pocity neoprávnenej kontroly, avšak je nemálo takých, ktorí monitorovanie vnímajú negatívne. Dôvody sa rôznia, no spája ich spoločná obava práve zo zvýšenej kontroly – či už kvôli tomu, že sa boja „prezradenia“ alebo preto, že sú prehnane poctiví. Nájdu sa samozrejme aj zamestnanci, ktorých pracovné návyky sa nezmenia ani po zavedení monitoringu a naďalej budú neproduktívni a v horšom prípade aj demotivujúci ostatných vôkol seba.

Ak patríte medzi tých „normálnych“ vedzte že si zvyknete (častokrát inú možnosť ani nemáte). Tak ako sme si zvykli na kamery a GPS kontrolu. A v konečnom dôsledku to prinesie zvýšenie efektivity. Vo chvíľach pochybností a nedôvery sa skúste vžiť do role majiteľa spoločnosti v ktorej pracujete. Má plné právo od svojich zamestnancov očakávať, že sa k nej a v nej budú správať spoľahlivo a zodpovedne.

Mgr. Klára Javorská

Špecialistka pre personálne poradenstvo

Pracovné ponuky spoločnosti Trenkwalder »