Chcete byť úspešný? Vysokú školu a titul k tomu nepotrebujete

Zdroj: thinkstockphotos.com

Titul pred či za menom bol kedysi skutočne zárukou úspechu. Bolo to však spôsobené tým, že vysoké školy mali na študentov prísne nároky a inžinierov či magistrov nebolo v takom počte, ako je tomu dnes. V súčasnosti sú totiž vysoké školy dostupné prakticky každému študentovi – jednak tým, že je ich je veľa, mnohé z nich zároveň aj nízkymi nárokmi na prijatie. Desaťtisíce absolventov tak dnes vstupuje na trh práce, väčšina z nich má však šance na zamestnanie sa v odbore, ktorý vyštudovali, minimálne. Má preto zmysel venovať 5 rokov štúdia niečomu, čo človeka ani neuživí?

Študenti chcú titul ľahko a rýchlo. Nemyslia však dopredu

Mnoho študentov sa dnes pri výbere vysokej školy orientuje predovšetkým na humanitné odbory či spoločenské vedy. Mnohí z nich si vyberajú „ľahkú“ školu, na ktorej sa im podarí získať titul jednoducho. Problémom tiež je, že mnohé školy znížili úroveň podmienok na prijatie študentov. Aj preto dnes čelíme faktu, že máme obrovské množstvo sociálnych pracovníkov, právnikov, psychológov či politológov, ktorí sa však vo svojom odbore nevedia uplatniť. To potvrdzuje aj Anna Ričányová, Branch manažérka Košice z Grafton Slovakia: „Už niekoľko rokov si len veľmi ťažko hľadajú uplatnenie absolventi humanitných odborov, najmä absolventi filozofickej a pedagogickej fakulty. Ide predovšetkým o študijné odbory ako sociálna práca, environmentálny manažment, filozofia, etika, estetika, bezpečnostný manažment, animátor voľného času, cestovný ruch, verejná správa či masmediálna komunikácia. Pretrvávajúci problém je každý rok s množstvom nových právnikov a psychológov.“

Na nepriaznivý stav školstva poukazuje aj Peter Luprich, HR Busines partner zo spoločnosti Telekom, ktorý tvrdí, že odbory chrliace každý rok tisícky absolventov bez budúcnosti sú zbytočné. „Naše školstvo súrne potrebuje odvážneho ministra,“ hovorí.

Prečítajte si tiež: Ako získať prácu, aj keď ste bez praxe? Toto radia firmy

V každoročných štatistikách sa ukazuje, že študenti technických smerov s hľadaním práce nemajú problém. Záujem o tieto odbory však nie je až taký výrazný. Vybrať si kvalitnú vysokú školu a odbor s reálnou šancou uplatnenia sa radia aj odborníci. „Je dôležité študovať odbor, ktorý má perspektívu. Často ale rozhoduje záujem ísť študovať ľahšiu školu a užívať si mladosť. Po skončení školy však nastáva problém,“ vysvetľuje Ľubomír Dranga z personálno-poradenskej spoločnosti Appel Counselling.

Viac ako vysoká škola rozhoduje šikovnosť a tvrdá práca

Dranga tvrdí, že vysoká škola nie je zárukou úspechu, ale skôr jeho predpokladom. „V praxi nie je dôležitý ani tak odbor, ktorý študujete, ako kvalita školy. Rozdiel medzi stredoškolákom a vysokoškolákom sa určite v praxi prejaví. Nájdu sa však aj výnimky – určite je lepší šikovný stredoškolák ako zlý vysokoškolák,“ hovorí.

Samozrejme, sú povolania, pre ktoré je vysokoškolské vzdelanie nevyhnutné. Nie každá pracovná pozícia však vyžaduje päť rokov štúdia. V súčasnosti totiž máme prístup k informáciám takmer neobmedzený. Veľa si dokážeme vyhľadať sami, existuje množstvo kníh a publikácií, seminárov, konferencií, workshopov, ale napríklad aj on-line kurzov. Jedným z ľudí, ktorí sa začali učiť sami, je aj 26-ročný Adam. Ten sa naučil programovať sám počas letných prázdnin a dnes pracuje už dva roky ako programátor v známej slovenskej spoločnosti. Vysokú školu pre výkon tejto práce nepotrebuje.

Podobný príbeh mal aj Michal (35). Už počas strednej školy ho to ťahalo k počítačom a rôznym grafickým programom. Po maturite sa zamestnal ako správca počítačovej siete, neskôr sa rozhodol vydať na dráhu grafického dizajnéra. Grafika ho stále baví a je rád, že namiesto piatich rokov na vysokej škole mohol naberať skúsenosti priamo v praxi.

Takýto prístup oceňuje aj Luprich: „Vysoká škola nie je pre úspech nevyhnutná, ak sa však pozrieme na ľudí, ktorí niečo dosiahli, musíme vidieť tisíce hodín práce na svojom vzdelávaní, ktoré strávili mimo vysokej školy.“

Bude znova platiť, že remeslo má zlaté dno?

Málokto z mladých ľudí sa zaoberá dierou na trhu, ktorá vznikla presýtením pracovného trhu ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Dnes je obrovský dopyt po šikovných, manuálne zručných ľuďoch. „Stretávame sa s tým všetci, keď hľadáme dobrého majstra. Práve vtedy zvyčajne oslovujeme svoje okolie a pýtame sa na niekoho s dobrou referenciou. Už tu robíme my sami taký malý nábor,“ hovorí Luprich.

„Ak kandidáta nebaví drať školské lavice, mal by začať zbierať pracovné skúsenosti v odbore, ktorý vyštudoval, pretože zručných a šikovných odborníkov je stále menej a menej. Kým pred 40 rokmi bolo pre remeselníkov náročnejšie uplatniť sa na trhu práce, dnes sú remeselníci a technicky zameraní uchádzači s praxou veľmi žiadaní,“ objasňuje Simona Parásková, Division Manager zo spoločnosti Grafton.

Prečítajte si tiež: Chcete, aby sa o vás zamestnávatelia pobili? Tieto podmienky musíte splniť!

„Všetci rodičia chcú mať úspešné deti s dobrým a s možno čo najvyšším vzdelaním. Často sú však nekritickí k ich schopnostiam. Zriadením rôznych, aj veľmi čudných vysokých škôl sme však dali priestor tomu, že sa nikto nehlási na remeslá a tieto odbory sa považujú za menejcenné,“ vysvetľuje Dranga. „Osobne si však myslím, že dobrý remeselník so záujmom o svoju prácu bude v blízkej budúcnosti na trhu práce nedostatkovým a luxusným tovarom,“ dodáva.