Bullshit jobs: Čím ďalej viac ľudí si myslí, že ich práca nie je užitočná

Vojna na Ukrajine sa dotýka všetkých časti nášho života: ako sociálneho, tak aj ekonomického a pracovného. Slovensko za posledný mesiac prijalo niekoľko desiatok tisíc vojnových utečencov, ktorí sa postupne začleňujú do našej spoločnosti a čím ďalej tým viac aj do nášho pracovného prostredia. Vraj obsadzujú miesta, o ktoré Slováci už nemajú záujem. Žeby sme sa stávali fajnovými? Poprípade, žeby sa už Slovákom nechcelo pracovať? Túto otázku prenechám sociológom.

Poďme sa však pozrieť bližšie čo to vlastne „práca“ je. Možno sa zasmejete nad touto banálnou otázkou. A pravdepodobne aj nad odpoveďou.

Práca sa spája s utrpením a trápením. Z etymologického hľadiska (teda z pohľadu ako vzniklo vôbec slovo práca), sa slovo práca v latinčine spája so slovom „tripalium“, ktoré sa v 4.storočí spájalo s inštrumentom na mučenie. Vyzeralo asi takto :

Aj v Biblii sa píše, že Boh vyhnal Adama z raja a povedal mu: „V pote tváre budeš jesť chlieb“ teda, že si v pote tváre musel zarobiť na svoj chlieb. Asi sa viacerí cítime neraz ako takí „ Adamovia“ keď hovoríme „potím krv“, „ makám ako blbec“... A často sa človek vôbec necíti dostatočne ocenený.

Hodnotu práce však nerobí len mzda, ktorú človek dostáva. Dôležité, je aj vnútorné uspokojenie z vykonania „dobrej práce“, byť užitočný. Teda mať peknú prácu, skutočnú. Pretože akákoľvek práca je vlastne spoločenská, realizovaná s druhými, pre druhých a podľa druhých. Ale každá práca by mala mať v sebe aj kúsok „inovácie“, čiže je dôležité, aby človek vložil do nej vlastnú hodnotu.

Podľa toho ako zamestnanci vnímajú svoju prácu sa delia na tých, pre ktorých je práca :

Robota: Pre nich je dôležité odmakať si 8h, a dostať výplatu na konci mesiaca. Práca ich veľmi nebaví, je len nevyhnutným zlom a prostriedkom na prežitie.
Kariéra: Pre týchto ľudí je dôležité ísť dopredu, sú motivovaní skôr spoločenským postavením a možným povýšením.
Poslaním: Pracujú viac pre samotnú prácu ako pre plácu teda mzdu. Chcú priniesť niečo pre spoločnosť, práca má akýsi vyšší zmysel.

Čo si myslíte ? Ako je to s Vami a Vašim okolím? Pre koľko ľudí z Vášho okolia je práca len robota, či kariéra alebo poslanie? Je vôbec ešte takého rozdelenie v tejto dobe možné? Má vôbec ešte práca pre Vás zmysel iný ako ten zarobiť? Vraciate sa domov s pocitom “dobre vykonanej práce”? Ak nie, možno sa radíte k tým 35 až 40% Európanov, pre ktorých je ich práca jednoducho „bullshit job“ povedané pekne teda „ o ničom práca“.

“Bullshit job” resp “Práca o ničom” je forma platenej práce, ktorá je však úplne nezmyselná, povrchná, a úprimne, ani sám zamestnanec vôbec nechápe zmysel takejto práce, hoci sa cíti povinný ju vykonávať v rámci pracovnej zmluvy a teda sa naivne domnievať, že vlastne tá práca je dôležitá.

Už v roku 1930 významný ekonóm John Keynes odhadol (hoci v tom čase to bolo považované za fikciu), že ľudia budú radi ak budú o storočie pracovať 15h týždenne a ľudia sa v práci unudia. Povedzme si úprimne, že nebol až tak ďaleko od pravdy. Vyše 40% Európanov sa v práci nudí... ale je to len odhad, pretože, kto by sa úprimne priznal, že sa v práci nudí?

Rozlišujeme 5 kategórií „bullshit jobs“ teda „o ničom práce“. Do ktorej by ste sa zaradili Vy, ak si teda úprimne (aspoň pred sebou) priznávate, že máte prácu o ničom?

I. Sluhovia

Toto je typ práce, kde je jediným dôvodom „robiť druhých dôležitými“.

II. Nosiči zlých správ

Typ práce, pri ktorej človek tvrdo pracuje, ale je v pozícií „toho nepríjemného“

III. Lepiči

Toto sú ľudia, ktorý lepia problémy, ktoré vyvolali druhí (nekompetentní a väčšinou vo vyššej pozícií), a ktoré vlastne ani nemali vzniknúť.

IV. Začiarkovači políčok / Odškrtávači políčok

Jediným dôvodom tohto typu práce je, aby si podnik mohol „odškrtnúť“, že vykonáva určitý typ práce, ktorý vlastne ani neexistuje (ale možno nejaký zákon, alebo nariadenie to vyžaduje).

V. Šéfkovia

Títo ľudia dávajú prácu druhým, hoci, keby tu ani neboli, práca by aj tak bola vykonaná.

Ak ste sa našli v niektorej z týchto kategórií, nezúfajte. Už prvým krokom je si to priznať. Zrazu si začnete viac všímať samých seba, aj okolie a možno nájsť odvahu na zmenu. Pretože ako hovorí jeho Svätosť Dalajláma : Buďte zmena, ktorú chcete vidieť.

Autorkou textu je klinická psychologička, koučka a mediátorka Martina Matúšová. Matúšová vyštudovala detskú a adolescentnú klinickú psychológiu v Bruseli, medzinárodnú školu koučingu v Paríži, a v roku 2019 psychopatológiu práce (mentálne choroby z prace) v Paríži. Dnes pôsobí ako psychológ a kouč vo svojej poradni v Bratislave.

Prechádzate náročným obdobím? Nechajte si poradiť na www.matusova.sk.