Bývalý zamestnanec spôsobil v práci škodu. Ako získať odškodné?

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom je úmyselné konanie, ktoré je konaním proti dobrým mravom a ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

Zamestnanec mi vedome spôsobil škodu vo forme kompletného vymazania údajov z počítača a roztrhania potrebných dokumentov overených notárom. So zamestnancom som ukončil pracovný pomer a každým dňom zisťujem škody, ktoré mi boli spôsobené. Viem, že mám nárok na náhradu spôsobenej škody, len ju musím vyčísliť a to jednoducho zatiaľ neviem. Na zistenie a vyčíslenie skutočnej škody potrebujem minimálne mesiac. Ako potom od zamestnanca dostať náhradu škody, prípadne mu aspoň dať pocítiť, že nie len zamestnávateľ má práva, ale aj zamestnanec?

Poradňa: Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu zodpovedá aj ten zamestnanec, ktorý ju spôsobí úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ak zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti, náhrada škody, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, môže byť najviac vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Uvedené obmedzenie náhrady výšky škody neplatí, ak ide o škodu zo schodku, za stratu zverených predmetov alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok, ktoré si zamestnanec sám privodil.

Ak zamestnanec spôsobil škodu úmyselne, môže zamestnávateľ požadovať okrem skutočnej náhrady škody aj náhradu ušlého zisku, aj to len vtedy, ak neuhradenie ušlého zisku by odporovalo dobrým mravom ( t.j. najmä zásadám slušnosti, morálky, všobecne akceptovaným zásadám správania).

Zamestnávateľ určí požadovanú náhradu škody a prerokuje ju so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Ak požadovaná suma náhrady škody presahuje 50,- Eur, zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov požadovanú náhradu škod ako aj obsah dohody. Ak dohoda nebude uzatvorená písomne, je neplatná, ak však nebude prerokovaná so zástupcami zamestnanov, nespôsobuje to jej neplatnosť.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ak sú splnené nasledovné predpoklady:

1) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením - môže sa jednať o porušenie povinností z pracovnej zmluvy, zákona, interných predpisov, bezpečnostných predpisov, pracovného poriadku a pod. K porušeniu povinnosti môže dôjsť konaním aj opomenutím konania, t.j zamestnanec nevykonal niečo, čo bolo jeho povinnosťou alebo nekonal , keď bol povinný konať. Protiprávne konanie, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť musí preukázať zamestnávateľ .

2) vznik škody – za škodu považujeme peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku zamestnávateľa, t.j, peňažné vyjadrenie, o čo sa zmenšil majetok zamestnávateľa v dôsledku protiprávneho konania . V porovnaní so škodou, ušlým ziskom je to, čo mohol zamestnávateľ získať, ak by k škode nedošlo.

3) príčinná súvislosť medzi porušením povinností zamestnanca a vzniknutou škodou - príčinná súvislosť je spojením medzi konaním alebo nekonaním zamestnanca a vznikom škody. Zamestnávateľ musí zisťovať, či konkrétne konania alebo nekonanie zamestnanca bolo príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobilo. O príčinnú súvislosti sa jedná vtedy ak vznik konkrétnej majetkovej ujmy je následkom protiprávneho úkonu zamestnanca, teda ak bez protiprávneho úkonu zamestnanca by ku škode nedošlo.

4) zavinenie zamestnanca - jedná sa o psychický vzťah zamestnanca k jeho úkonu, škode a následku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie môže byť úmyselné ako aj nedbanlivostné. Zamestnávateľ je povinný preukázať zavinenie zamestnanca, pričom zamestnanec sa môže zodpovednosti zbaviť ak preukáž, že škodu nezavinil.

Zamestnávateľ nemusí preukazovať zavinenie v prípade zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a v prípade zodpovednosti za stratu zverených predmetov.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom je úmyselné konanie, ktoré je konaním proti dobrým mravom a ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Zamestnávateľ aj v tomto prípade musí preukázať vznik zodpovednosti za škodu na strane zamestnanca jeho úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Ak zamestnanec neuzná dobrovoľne svoju povinnosť uhradiť zamestnávateľovi škody a prípadne aj ušlý zisk, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady súdnou cestou. Ak konanie zamestnanca napĺňa aj znaky trestného činu , môže zamestnávateľ podať trestné oznámenie a domáhať sa náhrady škody v tomto konaní.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk