Hmotná zodpovednosť. Za čo ju možno prevziať a ako?

Ilustračné foto Zdroj: photl.com

Pracujem v škole a naša riaditeľka chce uzavrieť dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za majetok-inventár so všetkými zamestnancami, ktorí sa pohybujú v budove, chce byť krytá ak by náhodou došlo k nejakému schodku na majetku. Je možné, aby bola takáto dohoda uzavretá aj na majetok so všetkými zamestnancami? A aký je postup, ak sa neuskutoční inventúra a následne sa zistí manko?

Poradňa: Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanci môžu prevziať zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách určených na obrat a obeh, ktoré je možné vyúčtovať. Typickými príkladom takejto hodnoty sú hotovosť, kolky, stravné lístky, tovar na sklade alebo v predajni, pohonné hmoty, poukážky na čerpane tovarov a služieb a pod. Ak s takýmito hodnotami nakladá viacero zamestnancov spoločne, musia mať uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

Majetok zamestnávateľa, ktorý nie je určený na obeh a obrat, s ktorým zamestnanec nemá možnosť nakladať, ako napr. drobný hmotný majetok, zariadenie , referentské vozidlá a pod. nemôže byť považovaný za zverenú vec v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti a ak by na takýto majetok bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, v uvedenej časti by bola dohoda neplatná a za stratu týchto predmetov by zamestnanec zodpovedal podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu.

S dohodou o hmotnej zodpovednosti je spojená aj povinnosť zamestnávateľa vykonať inventarizáciu, a to pri uzatvorení dohody, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami, pri skončení všetkých týchto dohôd, pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve ako aj pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Ak sa nevykoná inventarizácia tak ako je uvedené vyššie, dohoda nie je z uvedeného dôvodu neplatná a zamestnanec sa nezbaví zodpovednosti automaticky. Zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, môže požiadať o vykonanie inventarizácie. Ak nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Rovnaký princíp sa uplatňuje aj u zamestnanca, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Ak pri zaradení zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Ďalším druhom zodpovednosti zamestnanca, odlišným od hmotnej zodpovednosti, je zodpovednosť za stratu zverených predmetov, ktoré zamestnanec prevzal. Predmetmi, za ktoré môže zamestnanec takto zodpovedať, sú napr. nástroje, ochranné pracovné prostriedky, telefóny, notebook a iné podobné predmety, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

Zamestnanec musí zverené predmety preukázateľne prevziať a prevzatie potvrdiť písomne na preberacom protokole alebo inom tlačive používanom u zamestnávateľa Z potvrdenia musí byť zrejmé, aký predmet zamestnanec prevzal. Predpokladom uplatnenia zodpovednosti zamestnanca je, že uvedený predmet je určený na používanie pre konkrétneho zamestnanca, preto zamestnávateľ nemôže uzatvoriť dohodu alebo podpísať potvrdenie o prevzatí do spoločnej zodpovednosti za zverený predmet viacerými zamestnancami. Na základe takéhoto potvrdenie nemožno prevziať zodpovednosť napr. za nábytok alebo iné vybavenie prevádzky, lebo jednak už z ich z ich povahy vyplýva, že zamestnanec ich používa spolu s ostatnými zamestnancami a ani nemá vytvorené podmienky na to, aby takéto vybavenie ochránil pred stratou.

Zamestnanec je povinný pri strate zvereného predmetu uhradiť celú škodu. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za stratu úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia, napr. krádež z uzamknutej skrinky, kam mal povinnosť zamestnanec veci odkladať alebo aj krádežou, ak vec neboli uzamknuté alebo odložené na zabezpečenom mieste, pokiaľ mu zamestnávateľ nevytvoril podmienky na bezpečné odkladanie vecí. Zamestnanec zodpovedá len za stratu alebo úplné zničenie veci, nie za ich poškodenie.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov (alebo po dohode so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril, a to pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí zverený predmet pre prípad straty a zničenia sám zamestnávateľ.

Základným a v tejto stručnej sumarizácii posledným druhom zodpovednosti zamestnanca za škodu je všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá nastupuje vtedy, ak zodpovednosť zamestnanca nespadá pod jeden z vyššie uvedených osobitných druhov zodpovednosti. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním ako aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky nasledovné predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s ním alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi, príčinná súvislosť medzi vznik škody a konaním zamestnanca a zavinenie zamestnanca. Ak zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti, zamestnávateľ od neho môže požadovať náhrada škody až do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk