Spôsob akým poznávame, hovorí veľa o našej osobnosti, II.časť
Sú medzi nami rozdiely V prvej časti* blogpostu som písala o základnych definíciách štyroch štýlov poznávania. Tým, akí sme rozdielni, často prichádza aj k nedorozumeniam. Pochopením odlišnosti môžeme pracovať nielen na sebe, ale aj na pochopení iných a vzťahov s nimi.
Možno sa Vám na základe jednotlivých definícií štýlov poznávania podarilo zadefinovať, aký ste typ (aktivista – reflektor – teoretik – pragmatik). Teraz, keď už poznáme základne charakteristiky, pozrime sa na to aké neduhy ich sprevádzajú a ako s nimi narábať.
Nikto nie je dokonalý, ani vo svojich prednostiach
Aktivisti bývajú často až príliš rýchli, k riešeniam prichádzajú bez hlbšieho uváženia. Hrubo povedané: najskôr konajú, až potom myslia. Zablokovaný nový telefón či zlomený nový vešiak sú častými výsledkami ich snaženia naučiť sa nové veci. Nehovoriac o tom, že aktivisti veľa ráz svojim aktívnym prístupom prehliadajú tých, ktorí by sa tiež radi prejavili, no potrebujú dlhšie premýšľať či získať viac informácií.
Reflektori naopak potrebujú fúru času, nespočetné množstvo informácií. Ich kolegovia môžu ľahko nadobudnúť pocit, že veci zdržujú, spomaľujú, málo sa k veciam vyjadrujú. V rýchlom tempe, v ktorom všetci pracujeme, je ťažké brať ohľad na „pomalších ľudí“. Reflektori naopak nechápu potrebu ľudí zareagovať promtne a považujú ich za povrchných.
Teoretici rozvíjajú koncepty, metodicky skúmajú ako k veciam pristupovať. Spochybňujú, kladú otázky, vŕtajú sa v detailoch jednotlivých problémov. Miesto konania sa častokrát zaseknú na vymýšľaní ďalšieho možného riešenia jednej a tej istej situácie. Podceňujú akúkoľvek citovú angažovanosť, častokrát nerozumejú emotívnejším prejavom svojich kolegov. Všetko u nich začína a končí pri logike – ak to logické nie je, zmysel to nemá.
Pragmatikom ťažko vysvetlíte, že niektoré aktivity robíte na podporu iných. Nerozumejú prekážkam, hrozbám, stojacim v ceste praktickým riešeniam, nechcú ich vidieť – veď ide predsa o praktický výsledok. Budú sa nudiť pri dlhých debatách o analýze problémov, ožijú až vtedy, keď prejde reč na spôsob realizácie a budú môcť dávať dobré rady o najpraktickejších riešeniach.
Neexistujú zlé vlastnosti, iba tie, ktoré treba rozvíjať alebo sa s nimi zmieriť
Nemôžeme voči svojim predispozíciam bojovať. Ak má niekto pocit, že sa zadusí ak nemá možnosť premýšľať či vyskúšať si vec, len veľmi ťažko bude napredovať vo svojom rozvoji, ak bude potláčať práve tieto nutkania. Nutné je sa zamerať na veci, ktoré má tento človek „poddimenzované“.
Ak máte výsledné hodnoty aktivistu veľmi vysoké a skóre reflektora naopak veľmi nízke, nesnažte sa prestať „vrhať do akcie“. Nielen, že sa nebudete cítiť o nič lepšie, utrpí tým i váš sebarozvoj. Otočte to a podporte reflektora v sebe.
Najlepšie spoznáme seba cez vzťahy s inými
Ak máte aktivistu príliš silného, robte počas cesty do práce jednoduché pozorovacie cvičenia: sledujte ľudí na autobusovej zástavke – snažte sa podľa ich pohybov odhadnúť, ako ďaleko je očakávaný autobus. Nahraďte oznamovacie / rozkazovacie vety, ktoré používate pri kolegoch otázkami typu „Čo potrebujete?“. Overujte si, či ste ich pochopili a či ste im dali dosť priestoru vyjadriť sa.
Ak ste „málo rozvinutý aktivista“, teda potrebujete svoj čas a priestor na rozmýšľanie, získanie informácií, skúste prejaviť kolegom svoje potreby. Veta začínajúca „Potrebujem...“ väčšinou nikoho neurazí. Skúste hovoriť o tom, že potrebujete veci viac zvážiť, dostať viac informácií a požiadajte ľudí čo vás ženú do akcie o čas pre vyhodnotenie situácie.
Chýba vám teoretický prístup? Môžete samozrejme skúsiť viac čítať, listovať si nezáväzne v manuáli od televízora (dozaista objavíte veľa nových funkcií, pri ktorých nepokazíte prijímač), dobrým nástrojom pre vás však bude rozhovor s teoretickejšie zameraným človekom. Je to oveľa zábavnejšia forma ako video ukážky a dozviete sa veľa nových vecí.
Ak vo vás prevláda pragmatický štýl, rešpektujte, že niektorí ľudia potrebujú podrobnejšie rozobrať rôzne pohľady. Koniec-koncov môžu byť práve ich úvahy a analýzy tým, čo vás uchráni pred katastrofou zdanlivo funkčných riešení. Podobne ako aktivisti, nechávajte priestor a čas ľuďom okolo vás – nie len toľko, koľko si vy myslíte, že potrebujú. Spýtajte sa ich na to, čo potrebujú a dohodnite sa s nimi na čase strávenom na premýšľaní, nachádzajte kompromisy. Títo ľudia vám možno pomôžu nájsť spôsoby ako prekonať prekážky, ktoré vás odrádzajú.
Dá sa v tom pokračovať ďalej – je však na každého zvážení, ako bude pristupovať k svojim rozvojovým potrebám. Konzultujte so školiteľmi, personalistami vo firme (sú tam na to a veľká väčšina vám rada pomôže), napr. aj s nadriadenými a v neposlednom rade – s priateľmi.
To, čo nás irituje na druhých, nám ukazuje naše slabé stránky
Verím v princíp zrkadlenia, ktorý sa zakladá na tom, že to čo ma na druhých rozčuľuje, je to s čím sama bojujem. Ak ma teda rozčuľujú „pomalí“ ľudia na ulici, viem, že to je preto, že často idem ako buldozér. Tí najrýchlejší sa tak zrazia s tými najpomalšími, tí „racionálni“ narazia veľakrát v živote na „hysterky“ a podobne. Čím vypuklejšia je naša nedokonalosť, tým horšie znášame jej konfrontáciu.
Skúste si dnes v práci všímať o čosi viac svoje okolie, a hádajte aký štýl poznávania je príznačný pre vašich kolegov. Možno prídete na to, ako vás budú menej rozčuľovať či viac baviť. :-)
Prajem krásny zvyšok týždňa.
Martina Ličková
Autorka pracuje ako account manager a HR konzultant v spoločnosti TRIAD Advertising – najoceňovanejšej digitálnej agentúre roka 2010. Autorka trpí neprekonateľnou túžbou zdieľať svoje životné dojmy, a spriadať z nich rady pre lepší pracovný život. Svoje poznatky získavala ako čašníčka, prázdninová plavčíčka, koordinátorka v neziskovom sektore, divadelná produkčná, obchodníčka s umením, projektová manažérka vo vzdelávaní a HR konzultačnej firme.
*Prvú časť nájdete tu: Spôsob, akým poznávame, hovorí veľa o našej osobnosti
- Autor: © Zoznam
