Pozor na ústa! Týmto vetám sa na pohovore radšej vyhnite

Vyhnite sa nevhodným slovám a vetám na pracovnom pohovore. Zdroj: thinkstock.com

Pracovný pohovore je ako konkurz, v ktorom vyhrávajú tí najlepší. Preto, každé slovo a veta, ktorú vyslovíte vás môže priblížiť k vášmu úspechu alebo naopak, oddialiť od neho.

Zamestnávatelia si na pracovnom pohovore získavajú a overujú informácie o vašich pracovných skúsenostiach, overujú si vašu schopnosť myslenia, vyjadrovania sa a emočnú inteligenciu a testujú vaše reakcie. Preto je dôležité, aby ste si uvedomili, nielen to, čo hovoríte, ale aj to, ako to poviete. Nezabudnite aj na tón vášho hlasu a reč vášho tela. Sú to síce druhoradé ukazovatele, ale personalistovi poskytne celkový obraz o vás.

Tieto vety by ste na pohovore nemali vysloviť:

„Som naozaj nervózny.“

Nie ste jediný človek, ktorý na pracovný pohovor prichádza s menšou alebo väčšou nervozitou. Avšak žiadna spoločnosť nechce do svojich radov prijať človeka so zníženou sebadôverou. Tomto prípade sa poctivosť nevypláca.

„Poďme sa porozprávať o mojom plate.“

Rozhovor o plate nezačínajte ako prvý. Dali by ste tak najavo, že váš prvoradý cieľ je zarobiť peniaze za akýchkoľvek okolností. V poslednej dobe stále viac zamestnávateľov hľadá ľudí, ktorí zdieľajú podobné hodnoty a poslanie so spoločnosťou. Rozhovor o plate by mal začať personalista.

„Medzi moje slabé stránky patrí, že žijem pre prácu.“

Samozrejme, že by ste sa dobrovoľne nemali púšťať do rozhovoru o vašich slabých stránkach. Ak však takúto otázku dostanete, odpovedajte na ňu. Každý človek by si mal byť vedomý svojich slabých stránok a zároveň by mal pracovať aj na ich odstránení. V takomto prípade by sa nemal za čo hanbiť. Určite by však medzi slabé stránky nemalo patriť vyjadrenie, že ste workoholik.

„Skutočne potrebujem získať prácu.“

Nikdy, ani za žiadnych okolností nepodávajte budúcemu zamestnávateľovi informáciu o vašej zúfalej ekonomickej situácii. Nehovorte ani v náznakoch, že potrebujete prácu vzhľadom na vašu aktuálnu situáciu. Každý človek, potrebuje prácu a už hľadanie práce je znak pozitívneho procesu. Zamestnávatelia môžu priznanie zúfalstva brať ako prejav slabosti, oni však hľadajú človeka, ktorý túži po dlhodobej kariére.

„Neznášam môjho šéfa.“

Napriek tomu, čo si myslíte o vašom terajšom alebo bývalom šéfovi alebo spoločnosti, nikdy sa nevyjadrujte negatívne pred budúcim zamestnávateľom. Ak by ste tak spravili, bol by to prejav, že v podobnej situácii sa môže ocitnúť o niekoľko rokov aj zamestnávateľ, u ktorého máte práve pracovný pohovor.

„Potrebujem...“

Snažte sa vyhnúť rozhovore o tom, čo všetko potrebujete k svojej práci. Ak budete hovoriť o vašich požiadavkách a potrebách, zamestnávateľ vás zaradí do kategórie ľudí, ktorých náklady práce budú spomedzi ostatných zamestnancov najväčšie. A to nie je dobré znamenie.

„Viete mi povedať, ako dlho bude trvať pohovor?“

Počas rozhovoru by ste nemali budiť dojem, že ste v zhone. Vždy si na pracovný pohovor vyhraďte viac času. Niektoré pohovory môžu trvať pol hodinu, iné hodinu a ak dostanete vypracovať zadanie, počítajte s hodinou a pol.

„Páčia sa mi benefity spoločnosti.“

Benefity, ktoré ponúka spoločnosť sú určite atraktívne pre každého zamestnanca. Nie je však potrebné o nich rozprávať a rozoberať ich. Benefity majú slúžiť ako hlavné motivačné prvky.

„To vám radšej nepoviem.“

Ak od personalistu dostanete diskriminačnú otázku, je to preto, aby si overili vašu reakciu. Určite však na ňu neodpovedajte v štýle, tak na toto vám neodpoviem, ale snažte sa byť diplomatickí.

„Práve sa rozvádzam.“

Vaše osobné problémy neprinášajte na pohovor, nechajte si ich radšej pre seba. Chcete predsa pôsobiť ako vyrovnaná osoba a nie ako kopa nešťastia.

„Nemám žiadne otázky.“

Je to najhoršie, čo môžete povedať, ak sa vás personalista opýta, či máte nejaké dodatočné otázky. Ukazuje to váš záujem o pracovné miesto a zároveň slúži na overenie, či ste dostatočne počúvali na pohovore a zároveň si zistili dodatočné informácie o spoločnosti pred samotným pohovorom.