Musím chodiť vo výpovednej dobe do práce?

Ilustračné foto Zdroj: photl.com

Má zamestnávateľ právo na to, ak som dala výpoveď a plynie mi dvojmesačná výpovedná lehota, prísť za mnou a povedať mi, že zajtra už nemusím prísť do práce? Každý zamestnanec má predsa právo zotrvať v zamestnaní dva mesiace, alebo je to iba v prípade, keď dá výpoveď zamestnávateľ? Zamestnávateľ už pre mňa nemá prácu.

Poradňa: Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy počas trvania pracovného pomeru a platiť mu za ňu dojednanú mzdu. Ak počas trvania pracovného pomeru dôjde k situácii, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré nespôsobil, označuje sa táto situácia za prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, pričom výška náhrady mzdy závisí od druhu prekážky v práci.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre:

a) nepriaznivé poveternostné vplyvy, patrí mu náhrada mzdy najmenej vo výške 50% jeho priemerného zárobku.

b) prestoj, ktorým je dočasné znemožnenie výkonu práce v dôsledku poruchy strojov, v prerušení dodávky surovín, pohonných hmôt, v dôsledku poskytnutia nesprávnych pracovných podkladov alebo v dôsledku iných prevádzkových príčin. Ak sa zamestnávateľ nedohodne, a to aj ústne, so zamestnancom na dočasnom preradení na inú prácu, zamestnávateľ musí zamestnancovi platiť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

c) iné prekážky na strane zamestnávateľa, ktoré označujú ostatné situácie, okrem poveternostných vplyvov a prestojov, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z objektívnych dôvodov. Zamestnancovi patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku a sem možno zaradiť aj situácie, kedy zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu alebo mu práce neprideľuje, a to aj počas výpovednej doby.

Situáciou, ktorá sa zvyčajne nebude týkať jednotlivého zamestnanca ale skôr väčších celkov u zamestnávateľa, sú vážne prevádzkové dôvody vymedzené v písomnej dohode so zamestnancami, ktoré, na rozdiel od prestoja, vie zamestnávateľ predpokladať alebo predvídať, a preto v záujme ochrany svojich ekonomických záujmov, uzavrie dohodu so zástupcami zamestnancov, v ktorej vymedzia vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu a pri ktorých patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou so zástupcami zamestnancov, najmenej však 60% priemerného zárobku.

Ak takáto dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov neexistuje, nemôže ju zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím ani dohodou so samotným zamestnancom, a to ani v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V prípade neexistencie dohody, prekážky v práci na strane zamestnávateľa z vážnych prevádzkových dôvodov budú považované za iné prekážky na strane zamestnávateľa, za ktoré patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk