Pravda o platoch Slovákov: Každý piaty zarobí menej ako 500 eur

Každý piaty Slovák zamestnaný na plný pracovný úväzok zarobí menej ako 500 EUR v hrubom. Zdroj: thinkstock.com

Kto zarába na Slovensku najmenej? Nízke platy sa najčastejšie týkajú žien ako mužov. Nízky príjem dosahujú aj nováčikovia na pracovnom trhu. Platí tu však aj zásada, čím nižšie vzdelanie, tým nižší príjem. Plat Slovákov závisí aj od odvetvia, v ktorom pracujú. Menej ako 500 eur si na výplatnej páske nájdu pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach.

Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v roku 2013 podľa jednej metodiky 824 EUR, podľa inej až 912 EUR. Mnohí Slováci ale pri týchto číslach len neveriacky krútia hlavou, pretože sumy na ich výplatných páskach sú od priemernej mzdy na míle ďaleko. A majú pravdu. Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli až takmer dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.

Pre každého piateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR. V čistom si tak pätina zamestnancov mesačne prišla len na približne 410 EUR. Vyplynulo to z našich prepočtov uskutočnených na základe údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).

Muži verzus ženy

Nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 500 EUR svietila vlani mesačne na výplatných páskach 24 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého šiesteho zamestnanca.

Nováčikovia majú najmenej

Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 EUR v hrubom našla viac než polovica zamestnancov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani ľudia vo veku 20 až 24 rokov, spomedzi ktorých sa s takouto nízkou mzdou potýka každý tretí zamestnanec. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 EUR v hrubom je v kategórii tridsiatnikov a to cca 17 % až 18 %. S pribúdajúcimi krížikmi na chrbte ale tento podiel postupne narastá.

Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat

Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov, až viac než 44 %, nájdeme v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. Zo zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list, má plat nižší ako päť stoviek v hrubom takmer každý tretí. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá a v prípade zamestnancov s vysokoškolským diplomom je takmer zanedbateľný.

Najčastejšie sa so mzdou do 500 EUR v hrubom stretávajú pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde takýto nízky zárobok dobre pozná až viac ako polovica zamestnancov. Na druhej strane ale práve v tomto odvetví ide často o pozície, ktoré umožňujú výrazné prilepšenie vo forme tzv. tringeltov či sprepitného. Plat pod 500 EUR v hrubom sa ale týka aj takmer polovice administratívnych pracovníkov. Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve zarábajú do 500 EUR len menej ako 3 % zamestnancov a úplnou raritou sú takto nízke platy medzi dodávateľmi energií, kde si vlani menej ako 500 EUR v hrubom mesačne našiel na výplatnej páske len 1 zo 100 zamestnancov.

Najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 EUR bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo viac ako 30 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. V ostatných regiónoch s výnimkou bratislavského sa podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 500 EUR pohyboval na úrovni okolo 20 %. Ani život a práca v Bratislave a okolí ale nie sú zárukou hviezdnych zárobkov. Vlani v tomto regióne svietilo na výplatnej páske menej ako 500 EUR až v prípade takmer 14 % ľudí zamestnaných na plný pracovný čas.