Kritické myslenie v práci: Návod, ako sa k nemu dopracovať

Kritické myslenie využívajú pri svojej práci manažéri, žurnalisti, informatici, učitelia, lekári, architekti a umelci, teda tvoriví a kreatívni pracovníci. Zdroj: thinkstock.com

Kritické myslenie využívajú pri svojej práci manažéri, žurnalisti, informatici, učitelia, lekári, architekti a umelci, teda tvoriví a kreatívni pracovníci. Tí všetci sa riadia jedným pravidlom: Dôveruj, ale preveruj!

Pojem kritické myslenie sa nevzťahuje na kritiku v takom zmysle, v akom sa s ňou stretávame v bežnom živote. Neznamená to, všetko kritizovať a vidieť v negatívnom svetle, alebo niečo neustále vnímať ako chybné. Kritické myslenie je jedna z najdôležitejších kompetencií človeka v súčasnej dobe.

Dôveruj, ale preveruj

Čo to vlastne kritické myslenie je? Definovať by sme ho mohli ako určitý typ postoja k svetu, ku konkrétnym situáciám, voči konkrétnym názorom. Kritické myslenie je schopnosť, ktorá je predpokladom k obozretnosti, opatrnosti pri vyhľadávaní, využívaní aj interpretácii informácií. Keď kriticky premýšľame, v podstate sa len riadime múdrym príslovím Dôveruj, ale preveruj.

„Samotné kritické myslenie nie je prejavom nedôvery voči človeku, ktorého názor alebo postoj kriticky posudzujeme, či ktorý nám informáciu interpretoval. Skôr sa snažíme hlbšie a dôkladnejšie pochopiť súvislosti a objaviť s tým súvisiace teórie a informácie, ktoré by nám neprišli na um len pri pasívnom a povrchnom prijímaní a využívaní informácií,“ vysvetľuje Silvia Langermann z Coaching-poradňa.sk.

Kritické myslenie je antivírusový program človeka. Funguje ako stena, ktorá nás chráni pred manipuláciou či podvodmi zo strany tých, ktorí sa spoliehajú na intelektuálnu lenivosť ľudí, pre ktorú je typické zahodiť za hlavu všetko, čo nevieme okamžite „vygoogliť.“ Je obzvlášť potrebné ho denne uplatňovať pri práci s informáciami, ktorými sme dnes úplne zahltení. Je dôležité vedieť, aký postoj máme zaujať voči informáciám, ktoré sa nám ponúkajú. Rovnako dôležité je kritické myslenie v súkromnom živote, tak aj v práci.

„Keď je človek schopný kritického myslenia, inak sa na veci už pozerať nevie, nech ide o využívanie informácií kdekoľvek, kde sa pohybuje,“ hovorí Langermann.

Galéria fotiek (2) Zdroj: thinkstock.com

Človek s kritickým myslením

Človek s kritickým myslením sa neuspokojí s nedostatočným množstvom informácií, hľadá ďalej, snaží sa analyzovať rôzne pohľady na vec, dáva prednosť objektivite pred subjektivitou a informácie sa snaží overovať. Nedôveruje nejasným a nejednoznačným pojmom a rozlišuje medzi názormi a faktami. Kriticky mysliaci ľudia nie sú len naivnými pasívnymi príjemcami informácií. Na základe zaujatia vlastného stanoviska si vytvorí o svete obraz sám, nepreberá ho od druhých. Než spraví konečné rozhodnutie, zváži všetky možné alternatívy.

Predpokladom kritického myslenia je schopnosť reflexie a sebareflexie, ktoré prispievajú k lepšej orientácii vo svete zaplavenom informáciami z rôznych zdrojov a k celkovému obozretnejšiemu správaniu.

„Kriticky mysliaci človek je novým názorom otvorený, čo sa prejavuje tým, že nie je tvrdohlavý vo svojich názoroch, ale nové zistenia a fakty mu prinášajú možnosť rozvíjať sa a intelektuálne ďalej rásť,“ uzatvára Silvia Langermann.

Profesie s kritickým myslením

Kritické myslenie využívajú pri svojej dennej práci manažéri, marketingoví pracovníci, žurnalisti, informatici, lekári, dizajnéri, architekti a umelci, teda tvoriví a kreatívni pracovníci. Využívajú ho taktiež učitelia, ktorí kritické myslenie uplatňujú vo svojej práci a zároveň je ich úlohou učiť myslieť kriticky aj druhých ľudí a mladšie generácie.

Návod, ako sa dá zmeniť myslenie na kritické:

Byť otvorený novému mysleniu - vyhýbať sa mentálnej lenivosti a neochote premýšľať o veciach.
Získať čo najviac informácií o danej veci. Neuspokojiť sa s malým množstvom informácií a poloprávd.
Informácie overovať.
Analyzovať rôzne pohľady na danú vec, uprednostniť objektivitu pred subjektivitou.
Nedôverovať nejednoznačným pojmom, ale pracovať s faktami.
Neprijímať informácie pasívne, ale vytvoriť si vlastný úsudok - vyvarovať sa kognitívnej lenivosti tým, že o veciach premýšľame. Nemusíme dospieť ku konkrétnym záverom, aj NEVIEM je odpoveď, ak viem, prečo nemám jednoznačný postoj voči nejakej problematike.
Pred uskutočnením konečného rozhodnutia zvážiť všetky možné alternatívy a snažiť sa predpovedať ich dôsledky, ak je to možné.
Vedieť racionálne vysvetliť a zdôvodniť, prečo sme zaujali práve takýto postoj alebo na základe čoho sme sa rozhodli takto konať.