Počuli ste už o syndróme unudenia? Aj z nudy v práci sa da ochorieť
Začnime hneď zhurta. Odpovedzte na nasledovné otázky na stupnici od 1 (absolútne nie) po 4 (absolútne áno).
Ako veľmi sa Vám páči Vaša práca?
- Mám pocit, že pracujem väčšinou času pod moju kapacitu a schopnosti.
- Počas pracovnej doby robím iné veci
- Počas dňa rozjímam
- Som zakliesnený-á v situácií, ktorá je nezvratná
- Cítim sa sklesnutý-á
- Nudím sa
Ak ste aspoň na štyri otázky odpovedali číslom 3 alebo 4, je možno čas na zmenu, stávate sa totiž adeptom na „Bore-out syndrome“ teda syndróm nudy v práci.
Mamiii, ja sa nudím
Možno si pamätáte aký stiesňujúci pocit sme mávali ako deti, keď sme sa zrazu nudili. Našťastie deti sa nudia len pár minút. Nudiť sa navyše môže byť aj užitočné, nakoľko nuda podporuje detskú kreativitu a tým potvrdenie seba samého. Teda, až do momentu, kedy do toho nevstúpi rodič, väčšinou matka, ktorý sa snaží, niekedy až obsesívne, nájsť akúkoľvek činnosť pre svoju ratolesť, len aby konštantne niečo vytváralo a dokazovalo sebe i okoliu už v útlom veku svoju produktivitu a efektivitu. Dieťa teda nepodporuje svoje JA, ale zvyšuje narcizmus dospelého, jeho pocit dobrého rodiča, vďaka ktorému sa jeho ratolesť opäť v niečom zdokonalila.
Nuda, choroba doby
Detská nuda, tá zdravá, sa líši od tej, ktorú zažívajú zamestnanci v korporátnych podnikoch, ale nielen v nich. Menej známy brat “Burn-outu“ - syndrómu vyhorenia je “Bore-out syndróm“ alebo syndróm nudy, paradoxne zasahuje oveľa väčšie percento zamestnancov ako syndróm vyhorenia. Pred Covidom sa číslo znudených zamestnancov pohybovalo okolo 47% v krajinách EU. Skutočné číslo je pravdepodobne vyššie (aj vďaka Covidu), kto by sa chcel priznať k tomu, že sa v práci nudí? A pritom stráviť deň zabíjaním času a k tomu ešte byť platený za ničnerobenie, je sa naozaj na čo sťažovať ? Veru je, z nudy v práci sa dá totiž až ochorieť.
Aj keď syndróm nudy nie je klasifikovaný v DSM-5 (pozn. Manuál diagnostiky a štatistiky mentálnych a psychiatrických chorôb – akási biblia mentálnych porúch) ako choroba, ale len ako sprievodný symptóm napr. pri depresiách alebo pri hraničných poruchách osobnosti, začína byť celosvetovým fenoménom. Ľudia sa nudia stále viac a viac, je to teda choroba modernej doby. Čím to je?
Nuda je totiž spojená s túžbami a ľudia už zabudli túžiť. Respektíve považujú svoje túžby za potreby, ktoré musia byť okamžite splnené, často bezvýsledne. Druhým fenoménom je, že aby sme mohli túžiť, potrebujeme dať nášmu životu a práci zmysel. Aby sme im mohli dať zmysel, je nutné vedieť, kým sme a čo chceme, ale hlavne mať odvahu byť samým sebou. A takto to ide do kola. Začarovaný kruh.
Ak sa nudíme v práci...
Naše sebavedomie mimoriadne klesne, nakoľko sa považujeme za niekoho, kto nevytvára žiadnu alebo skoro žiadnu hodnotu a zároveň sa porovnávame s druhými, ktorí možno pracujú viac, či dali svojej práci nejaký zmysel… alebo len rovnako predstierajú, že ťažko pracujú. Tento stav zníženého sebavedomia prináša stres a s ním spojenú úzkosť “Nie som dostatočne dobrý“ a s ním pocit “Nikto ma nemá rád“. Čím dlhšie zostávame v tomto stave, tým viac sa o tom presvedčíme a tým viac sa rovnako podhodnocujeme, čiže nemáme radi ani seba samého. A o tom je nuda, ktorej názov pochádza z latinského “in odio“, ktoré znamená nenavidieť sa. Čiže keď sa dlhodobo nudíte (nehovorím o chvíľkových nudách, ktoré by sme mohli nazvať aj príjemným oddychom, rozjímaním alebo sladkým nič nerobením), ako by ste povedali in odio – nenávidím sa.
Všimla som si vo svojej praxi, že veľa zamestnancov, ktorí sa nudia dlhodobo, túto horkosť bytia a žitia v práci vytesňujú, nechcú si to priznať, zostávajú v akejsi komfortnej zóne - respektíve lepšie povedané v zlatej klietke (lebo sú dobre platení). Často ich to ale dobehne cez rôzne psychosomatické prejavy (bolesti hlavy, chrbtice), obezitu (pretože z nudy stále niečo maškrtia), poprípade v podobe respiračných problémov (častejšie fajčenie), alebo jednoducho trpia psychickými problémami (depresívnymi alebo úzkostnými stavmi). Keď to na nich príde, si už poväčšine neveria a musia konzultovať s odborníkmi.
Cesta von určite existuje! Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. A dokonca nielen jedna.
V prvom rade, je dôležité si nudenie priznať a otvorene o tom komunikovať
Vedzte, že často je to chyba podniku, poprípade manažéra, ktorý nevie nastaviť pracovnú náplň, či pretlmočiť ciele firmy a Vašu kontribúciu k týmto cieľom. V niektorých prípadoch manažér vlastne ani nepozná Vašu pozíciu, Vaše talenty, nechápe, čo reálne na tejto pozícií máte robiť. Neváhajte sa s ním porozprávať. Premeňte nudu na nedocenený talent, poprípade nepochopenie zmyslu tejto pozície pre dobro firmy, resp. tímu.
V druhom rade, prichádza odvaha byť samým sebou a rozhodnutie vyjsť zo svojej komfortnej zóny
Nájsť zmysel a to nielen v práci, ale aj v živote. Obe sú totiž neoddeliteľnou súčasťou. Pomalými krokmi. Netreba zmeniť radikálne všetko hneď a naraz. Odvaha byť samým sebou sa buduje cez každodenné situácie či príležitosti, s ktorými sa stretávate. Maličkosti. Každá takáto maličkosť je však pre Vás veľkým krokom k sebe.
Treťou zaujímavou možnosťou ako vyjsť z nudy, je inšpirácia z Vášho detstva. Najlepšie bunkre v obývačke sme predsa stavali z nudy ;-). Nie, bunkre v kancelárií nestavajte, skúste zmajstrovať vlastný job, teda Vašu pozíciu. Hovoríme o tzv. “Job craftingu“, doslova preložené “Byť remeselníkom vlastnej práce “. Čiže buď si upraviť úlohy, spôsob plnenia týchto úloh, počet úloh, alebo popracovať na vzťahoch, zoznamovať sa s inými kolegami (viem, že online je to náročnejšie, ale možno niekedy stačí Vaša reakcia na nejaký skupinový mail, ktorý ste dostali), poprípade sa dať si pred seba tzv. kognitívne výzvy, teda naučiť sa niečo nové, rozmýšľať nad novým spôsobom vykonania danej úlohy.
Nemenej dôležitou možnosťou je zamyslieť sa nad tým kým som. To že sa nudíte a submisívne nudu akceptujete, je častokrát hlboko vo Vás zakorenené. Otázku, ktorú si môžete položiť je “Čoho sa bojím keď poslušne v nude zostávam?“
Autorkou textu je klinická psychologička, koučka a mediátorka Martina Matúšová. Matúšová vyštudovala detskú a adolescentnú klinickú psychológiu v Bruseli, medzinárodnú školu koučingu v Paríži, a v roku 2019 psychopatológiu práce (mentálne choroby z prace) v Paríži. Dnes pôsobí ako psychológ a kouč vo svojej poradni v Bratislave.
Prechádzate náročným obdobím? Nechajte si poradiť na www.matusova.sk.
- Autor: © Zoznam/el
- Zdroj: Foto: Getty, RED
