Ghosting nie je bez následkov: Prečo k nemu dochádza a ako sa s ním vyrovnať

S termínom ghosting sa najčastejšie stretávame v súvislosti s randením. Jeden z partnerov jedného dňa bez vysvetlenia preruší všetku komunikáciu. Prestane odpovedať na telefonáty a na správy. To isté sa môže stať aj medzi uchádzačom a firmou. Ani jedna strana by tak ale konať nemala. Zarába si tým na problémy v budúcnosti. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo sa ghosting vyskytuje aj v pracovnom kontexte, aký môže mať vplyv na zamestnancov a zamestnávateľov a ako sa s ním vyrovnať.

Slovo "ghosting" k nám prišlo z angličtiny. "Ghost" sa tradične prekladá ako "duch" a "ghosting" v prenesenom slova zmysle znamená situáciu, keď sa jeden z aktérov bez vysvetlenia odmlčí v konverzácii, teda doslova sa vyparí ako duch. Na ghosting sa sťažujú najmä personalisti, ale stretávame sa s ním aj vo vzťahu k zamestnancom.

Práve výberové konanie veľa napovie o tom, ako firma pristupuje k budúcemu kolegovi (tento prístup sa pravdepodobne v priebehu času veľmi nezmení, pretože je zakorenený v firemnej kultúre) a tiež odhalí, ako sa k potenciálnemu zamestnávateľovi stavia zamestnanec. Hlavnou prioritou pre obe strany by mala byť spoľahlivosť. Opakom spoľahlivosti a profesionality je tzv. ghosting, ktorý sa čoraz častejšie objavuje pri nábore pracovníkov a o ktorom sa dnes už hovorí ako o negatívnom javu spojenom s výberom nových zamestnancov.

Ghosting zo strany zamestnávateľa

Najprv sa pozrime na ghosting zo strany zamestnávateľa. Ak sa firma neozve ani po dvoch týždňoch, je na mieste danej spoločnosti zavolať a slušne sa informovať, či váš životopis a motivačný list dorazili v poriadku a či môžete očakávať odpoveď.

Spoločnosť sa môže odmlčať aj po absolvovanom pohovore. Personalista sľúbi, že do stanoveného termínu dá kandidátovi vedieť, ako sa mu na pohovore darilo, ale po uplynutí dohodnutého termínu sa nič nestane a firma sa neozýva. Opäť je vhodné firmu kontaktovať. Niektoré spoločnosti však zachádzajú tak ďaleko, že kontaktný telefón nikto nedvíha a na e-maily nikto nezodpovedá.

Nábor pracovníkov je zložitý proces a nie každá spoločnosť ho profesionálne zvláda. Na niektoré pozície sa hlási stovky záujemcov, v takých prípadoch je na vine skôr ako neochota zlá organizácia a nezvládnutý time manažment. Ničomu však nepomôže, ak sa kandidát rozhodne do nereagujúcej firmy napísať alebo zavolať a povedať pekne od srdca, čo si o tom všetkom myslí. Ak cítite potrebu vyjadriť svoj nesúhlasný názor, určite by sa to malo zaobísť bez vulgarizmov a urážok.

Spoločnosti by si mali uvedomiť, že ich kandidáti počas výberového konania tiež hodnotia. Ak sú svedkom ghostingu, najskôr to na nich nezanechá dobrý dojem. Reputácii zamestnávateľa to určite neprospeje a až príde čas na ďalší nábor, uchádzači sa k spoločnosti dvakrát nepohrnú.

Ghosting zo strany zamestnanca

Kandidát sa neozýva

Pokiaľ niekto nereaguje (na telefonát či na email) a neozýva sa späť, personalista dá zväčša šancu ďalšiemu uchádzačovi v poradí. Každému z nás sa občas stane, že sa ocitne v situácii, keď nemôže zdvihnúť telefón. Je však slušné ozvať sa na zmeškané číslo, obzvlášť v čase keď rozposielate životopisy s cieľom nájsť si nové zamestnanie.

Neprišiel na schôdzku

Ghosting zo strany uchádzačov sa ale objavuje aj v neskorších fázach náboru. Napríklad pri pohovore. Nedostaviť sa bez ospravedlnenia na dohodnutú schôdzku je krajne neslušné. Navyše tak rastie pravdepodobnosť, že si personalista pri kandidátovi urobí čiernu bodku. Najmä v regiónoch, kde nie je firiem nekonečné množstvo, sa to môže uchádzačovi nepekne vypomstiť.

Preto je vhodné dať s rozumným predstihom vedieť, že sa dohodnutého stretnutia nezúčastníte. V prípade, že vám do pohovoru prišlo niečo neodkladné, napríklad dôležité vyšetrenie, ale radi by ste sa o miesto aj tak uchádzali si skúste dohovoriť náhradný termín.

Prišiel, videl, nenastúpil

Treťou formou ghostingu je absencia hneď v prvý pracovný deň. Aj k tomu niekedy dochádza. Kandidát sa jednoduchotr nedostaví vo chvíli, keď je všetko dohodnuté, má podpísať zmluvu a nastúpiť do nového zamestnania. Opäť platí, že takéto správanie môže mať neblahé následky v budúcnosti.

Ghosting ako forma výpovede

Zamestnanci si uvedomujú, akú majú hodnotu, a keď sa im naskytnú lepšie príležitosti, čoraz častejšie odchádzajú bez výpovednej lehoty. Vzhľadom na to, že priemerný človek počas svojej kariéry zmení zamestnanie viac ako 12-krát, zamestnanci už neočakávajú, že zostanú u svojho zamestnávateľa dlhodobo.

Ghosting je najmä výsadou mladších generácií

Podľa prieskumu spoločnosti Skynova až 70 % mileniálov niekedy opustilo zamestnanie bez toho, že by svoj odchod vopred oznámili zamestnávateľovi. Tento trend vzniká v dôsledku kombinácie nových pracovných príležitostí, zlých pracovných podmienok a tiež skutočnosti, že sú mladí zamestnanci na ghosting jednoducho zvyknutí z prostredia moderného randenia.

Mileniáli a generácia Z dnes tvoria veľkú časť pracovnej sily a mnohí z nich majú pocit, že sa s nimi nezaobchádza ako s ľuďmi a nechcú byť iba kolieskami v stroji. Medzi týmito pracovníkmi prevláda postoj, že ak ich spoločnosti neoslovia a aktívne sa o nich nezaujímajú, nemajú dôvod im túto láskavosť opätovať. Ghosting praktizujú najmä pracovníci v odvetviach s historicky vysokou mierou fluktuácie.

Niektoré odvetvia sú na ghosting náchylnejšie

Ghosting je obzvlášť výrazný medzi pracovníkmi v prvej línii, pričom najvyššie percento ghostingu sa zaznamenáva v odvetviach maloobchodu a gastronómie. Podľa prieskumu spoločnosti Skynova sa až 79 % respondentov v maloobchode a pohostinstve stretlo s ghostingom zo strany zamestnanca. Vzhľadom na zvýšený tlak na pracovníkov v prvej línii a zvýšenú mobilitu medzi začínajúcimi pracovníkmi, ak zamestnanci necítia podporu alebo pohodlie vo svojej práci, jednoducho odídu. Z veľkej časti je to dôsledok nepresných popisov pracovných miest, keď náplň práce nezodpovedá dohodnutému popisu práce.

Ghosting môže mať negatívne dôsledky, vrátane poškodenia dobrého mena zamestnávateľa a jeho schopnosti prilákať špičkové talenty, ako aj spôsobenia zbytočného stresu a úzkosti uchádzačom, ktorí sú ponechaní v neistote. Aby sa predišlo "ghostingu", musia zamestnávatelia aj uchádzači uprednostniť jasnú komunikáciu a rešpektovať čas a úsilie druhej strany.

Zamestnávatelia môžu kandidátom včas poskytovať spätnú väzbu, zatiaľ čo kandidáti môžu oznámiť svoje úmysly a zmeny v dostupnosti alebo záujme o pozíciu. Aby sa zamestnávatelia vyhli ghostingu, môžu vytvoriť pracovnú kultúru a prostredie, ktoré motivuje zamestnancov zostať a rozvíjať sa, čím sa zníži pravdepodobnosť, že budú mať potrebu náhle zmiznúť bez predchádzajúceho upozornenia.