Odborník radí: Nedajte sa zastrašiť zamestnávateľom, po novom môžete prezradiť nielen mzdu, ale aj stav firemných záchodov

Zdroj: Getty Images

Slovensko má celkom dobre podchytené pracovné právo. Zákonodarcovia v legislatíve na zamestnancov nejedenkrát mysleli, dali im do rúk rôzne práva, nástroje a náboje, ale zamestnanci to nevyužívajú.

Zákon môže byť sebe lepší, no keď o ňom zamestnanci nevedia a nezaujímajú sa oň, nie sú schopní zamestnávateľom oponovať. Vďaka tomu u nás kultúru a limity v pracovnom prostredí nastavujú zamestnávatelia, ktorí takto využívajú právne bezvedomie zamestnancov.

Aby som bol ale férový, v právnom bezvedomí sú často aj zamestnávatelia. Tiež mnohokrát nevedia, kde sú ich hranice, čo ešte môžu, čo už nemôžu, a preto robia veci, o ktorých si myslia, že sú v poriadku. Ak sa žiaden zamestnanec neozve, pokračujú v tom a niekedy zbytočne pritvrdzujú.

Od 1. januára tohto roku platí u nás právo zamestnanca slobodne hovoriť o vlastnej mzde. S týmto nápadom sme prišli my v občianskom združení Pracujúca chudoba, pričom do Zákonníka práce sa to dostalo ešte v lepšej podobe, ako sme dúfali.

Naposledy sa jeden z našich fanúšikov pýtal práve na toto opatrenie, pretože na chvíľu nechal na stole otvorenú výplatnú pásku. Bolo mu vynadané, že nech sa to už neopakuje s tým, a že za to môže byť postih. „Je to pravda?“ pýta sa.

Iný zamestnanec, tentokrát zamestnanec Tesca, dostal od zamestnávateľa papier s prehľadom plošných benefitov, pričom na tomto papieri bolo napísané: „Tento dokument obsahuje dôverné informácie o Vašom odmeňovaní. Je zakázané zdieľať tieto informácie s inými kolegami.“ Zamestnanec sa pýta, či si toto môže Tesco dovoliť.

Odpoveď je úplne jednoduchá: nemôže. A ak to firma robí, zamestnanec to môže so stoickým pokojom ignorovať. Presne kvôli takýmto prípadom sme do Zákonníka práce presadili právo zamestnanca informovať o vlastnej mzde kohokoľvek, kedykoľvek, akokoľvek.

Firma takto koná iba z dvoch dôvodov. Buď trpí právnym bezvedomím alebo o zákone vie, ale aj tak robí na zamestnancov bu bu bu. Je to ale prázdne zastrašovanie. Takéto správanie vôbec nemá oporu v zákone.

Zákon hovorí, že môžete informovať o všetkých podmienkach zamestnávania vrátane mzdových podmienok. To v preklade znamená, že môžete svoju výplatnú pásku, pracovný poriadok firmy, svoju zmluvu, rôzne pracovné smernice, fotku taniera z firemnej kantíny, ale aj fotku firemných záchodov pokojne vylepiť na billboardy po celom Slovensku.

Milí zamestnanci, nedajte sa oklamať a ani zastrašiť. Zisťujte si, na čo máte nárok. Nie je toho málo.

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. hovorí jasne:

§ 13 ods. 5:
Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.

§ 43 ods. 4:
V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.

Ak sa vám takáto situácia stane nabudúce, možno by stálo za zváženie napísať mail na HR alebo právne oddelenie a upozorniť zamestnávateľa na túto zmenu v Zákonníku práce platnú od 1. januára. Niekedy si stačí veci iba doštudovať.

Milan Kuruc

Galéria fotiek (3)

Milan Kuruc je občiansky aktivista, bloger a komentátor. Venuje sa postaveniu zamestnancov v slovenskej spoločnosti a ich ohodnoteniu. Svoju činnosť začal blogovaním. V roku 2016 založil občianske združenie Pracujúca chudoba a podarilo sa mu výrazne zviditeľniť tému nízkych miezd na Slovensku. Z posledných úspechov možno spomenúť jeho nesporný vplyv na zmeny v legislatíve známe ako „Povinné zverejňovanie miezd v pracovných inzerátoch" alebo "Sloboda hovoriť o vlastnej mzde."