Ako uspieť pri chytákoch na pracovnom pohovore, radí odborník

Ján Trgala, generálny riaditeľ spoločnosti Trenkwalder. Zdroj: red.

Koľko kilometrov ubehne počas jedného zápasu futbalista? Aj vám sa stalo, že ste na pracovnom pohovore dostali zarážajúcu otázku. Vedzte však, že je to iba chyták, ktorý má poukázať na to, ako dokážete čeliť neštandardným situáciám alebo problémom v práci. Ján Trgala z Trenkwalderu vám poradí, na čo si máte dávať pozor.

Pozícia generácie Y na pracovnom trhu nie je vôbec jednoduchá. Noví "hráči" by na pracovnom pohovore mali ukázať, že sa neboja výziev. Odhaliť, čo sa v človeku skrýva v hlave, nie je vôbec jednoduché. Existuje veľa fínt, sofistikovaných metód a spôsobov, ako zistiť, čo je človek v skutočnosti zač. Najčastejšie sa dnes do ľudského vnútra snažia preniknúť psychológovia a personalisti, keď sa človek uchádza o prácu. S čím na nás idú, aby zistili, či sme pre nich tí praví?

Najjednoduchšou a zároveň najúčinnejšou stratégiou ako poodhaliť, čo sa skrýva v uchádzačovi
o prácu, je vyviesť ho z miery úplne nečakanou a na prvý pohľad možno nezmyselnou otázkou.

„Počas pohovoru sa človeka spravidla spýtam: ‚Koľko vagónov má pražské metro?‘ alebo ‚Koľko kilometrov počas jedného zápasu ubehne futbalista?‘. Tá druhá je ideálna otázka pre ženy, pretože muži to celkom často vedia a mne nejde o to, aby to človek skutočne vedel,“ hovorí Marek Sedláček, manager Permanent Placement Trenkwalder.

Podstata podobných zvláštnych otázok totiž spočíva v tom, že dokážu odhaliť ako človek reaguje na nečakané problémy a situácie, ako dokáže riešiť úlohy, s ktorými nielenže nepočítal, ale najskôr sa ani v živote nestretol. Pokiaľ napríklad odpovedá: „Na to vám odpovedať nebudem, na to nie som pripravený“ alebo: „To nie je môj odbor, neviem, prečo by som to mal vedieť“, sú jeho šance na získanie dobrého miesta mizivé.

„Človek, ktorý si nedokáže poradiť s nečakanou otázkou a teda nezvyčajným problémom, spravidla nie je ten, kto by mal zastávať zodpovedné miesto,“ vysvetľuje Sedláček.

Aká je ideálna reakcia manažéra na takúto otázku: Vyhrnúť si rukávy a povedať „Idem do toho“. A samozrejme, skutočne logicky začať rozmýšľať a spočítať si v hlave, koľko kilometrov môže futbalista za jeden zápas nabehať.

Google finty...Buď pripravení na všetko!

Globálny internetový gigant Google dokonca pre ilustráciu vypustil do sveta niekoľko takýchto otázok, ktoré ešte nedávno pri testovaní uchádzačov o prácu používal: „Koľko golfových loptičiek sa zmestí do školského autobusu? Koľko by vás stálo, keby ste nechali umyť všetky okná v Seattli? Prečo majú kryty na kanalizáciu guľatý tvar? Koľko krát za deň sa ručičky na hodinách prekryjú? Koľko ladičov pián je na celom svete?“

Vyzerá to bláznivo, ale ako už bolo povedané, personalisti vôbec nechcú, aby uchádzač o prácu poznal odpoveď. Podstatou je, aby ukázal, že vie rozmýšľať, že je schopný sa k tej odpovedi dopracovať. Proste, že sa nezľakne zvláštnej úlohy, ktorá pred ním stojí. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasnej ekonomike sa menia požiadavky na zamestnanca v manažérskych pozíciách. Už to nie je iba výsada odborníkov, ale aj o ľudí, ktorí sa vedia rýchle zorientovať v zbesilo sa meniacej ekonomike a technológiách. A nie len. Dôležité je, aby bol človek odolný voči silnej stresovej záťaži.

Podobnú záťaž testuje skúsený psychológ alebo dobrý personalista i počas prijímacieho pohovoru. Aj tu fungujú úplne jednoduché návody ako človeka „vytočiť“. Stačí sa počas pohovoru len s nevinným pohľadom opýtať: „Nepripadáte si na túto prácu príliš mladý?“ „Nepripadá vám, že vzhľadom k nárokom práce, sú vaše finančné požiadavky príliš malé (vysoké)?“

Personalista sa tiež môže uchádzača opýtať, či sa o prácu uchádza len u jeho firmy. Keď odpovie, že len u nich, vmetie mu do tváre: „Takže ste zvyknutý všetko vsadiť len na jednu kartu?“ a keď odpovie, že to skúša aj u iných firiem, tak sa opýta: „Takže ste zvyknutý hrať to na viac strán?“ Sú to síce „podpásovky“, ale ako inak odkryť, čo človek skrýva pod povrchom starostlivo pripraveným na pracovný pohovor?

Len sa hraj...Budem ťa pozorovať!

Najlepšie však skryté stránky uchádzača o prácu dokážu odhaliť metódy assessment centra. Behom niekoľkých hodín, keď je človek testovaný, totiž spravidla odhodí svoju masku a ukáže, čo v ňom skutočne je, ako sa bežne chová a pracuje. Assessment centrum je metóda, ktorú historicky začala medzi prvými používať a rozvíjať americká FBI. Dnes sa z toho stal akýsi strašiak manažérov. Metóda assesment centra je postavená na tom, že uchádzači o prácu sú vystavení modelovým situáciám a pozorovaní pri ich riešení. Je to vlastne taká hra na realitu. Ľudia dostávajú rôzne úlohy. Od praktických, ako napríklad vybaviť reklamáciu v banke s naštvaným klientom, až po imaginárne, ako je hra na prežitie na opustenom ostrove pri stroskotaní lode.

„Záleží na tom, na akú pozíciu sa ľudia hlásia a aké vlastnosti a schopnosti od nich zamestnávateľ požaduje. Pri plnení úloh sú potom pozorovaní odborníkmi. Tí sledujú, či sa dokážu presadiť, akým spôsobom, či sa prejavujú ako sóloví hráči alebo naopak tímoví,“ hovorí Marek Sedláček z Trenkwalderu.

Manažér...Namaľuj stromček!

Zaujímavé je, že sa v poslednej dobe pri nábore zamestnancov stále častejšie využívajú psychiatrické diagnostické metódy. Predtým to bola záležitosť uzavretá za dverami ordinácii psychiatrov alebo klinických psychológov, ale dnes sa paradoxne tzv. projektívne metódy používané v klinickej praxi uplatňujú v nábore ľudí. Dôvodom môže byť to, že sú veľmi známe a obľúbené a len málokto chce mať v práci na vysokom poste zamestnanú patologickú osobnosť.

Klasickou a veľmi rozšírenou metódou je „test kresby stromu“. Človek dostane za úlohu, aby nakreslil strom podľa vlastnej vôle. Psychológovia predpokladajú, že človek do kresby projektuje svoje vnútorné psychické stavy. Dá sa tak pomerne ľahko napríklad zistiť, či človek nemá vážne psychické problémy. Napríklad sa zistilo, že anorektičky kreslia stromy s užším kmeňom, ktorý sa pritom nakláňa vľavo. Je neuveriteľné, že také drobnosti ako miesto, kde ľudia strom na papier namaľujú, môžu ukázať, čo v sebe autor obrázku skrýva. Ľudia, ktorí strom kreslia v ľavej časti papiera, tým ukazujú na svoju úzkostnosť, nižšiu sebaúctu, depresiu alebo komplexy menejcennosti. Keď potom niekto strom prezdobuje kvetmi, vtáčími hniezdami alebo ovocím, ukazuje to, že ide o niekoho povrchného a trpiaceho sebaobdivom.

Odvodenými metódami sú potom napríklad „House-Tree-Person“, keď sa kreslí dom, strom a osoba alebo „Draw a person test“ pri ktorom ľudia kreslia dve postavy opačného pohlavia.

„Niektorí personalisti si dokonca obľúbili aj známy Rorschachov test, ktorý je postavený na tom, že sú človeku ukazované špecifické škvrny a on potom podľa svojej fantázie domýšľa, čo mu pripomínajú,“ vysvetľuje odborník z Trenkwalderu.

Ľudia, ktorí v obrázkoch vidia napríklad krv alebo nejaké prejavy násilia, zbrane, pazúry alebo šípy sú považovaní za agresívnych či trpiacich fóbickou úzkosťou. Tieto testy a metódy sú, samozrejme, doplnkom k základným požiadavkám, ktoré zamestnávatelia na zamestnancov majú: vzdelanie, prax, pracovné zručnosti, skúsenosti s vedením ľudí či samostatnou prácou. Lenže skúsených ľudí je dnes na trhu veľa a tak si tí najlepší zamestnávatelia môžu dovoliť chcieť od ľudí i niečo viac: kreativitu, flexibilitu a trebárs aj to, či je ich zameranie zlučiteľné s podnikovou kultúrou.

Väčšina firiem šetrí na prijímacích pohovoroch a snažia sa urobiť testy čo najjednoduchšie, čo je niekedy však problém, pretože výsledky môžu byť zavádzajúce. Niektoré firmy napríklad zaviedli pre uchádzačov o prácu novinku. Chcú, aby im zamestnanec nahral video, kde prezradí informácie o sebe, svojich skúsenostiach a cieľoch. Takéto video dokáže pod drobnohľadom skúseného personalistu niekedy prezradiť o človeku viac než náročný test. Skrátka a dobre, získať niekedy dobrú prácu nie je vážne vôbec jednoduché.

Ako uspieť na prijímacích testoch?

Neklamte
Dobrý test vaše klamstvá odhalí a ukáže vás v zlom svetle. Pokiaľ je tzv. klamstvo skóre v testoch vysoké, personalista vás vyradí.
Nepodvádzajte
Pokiaľ podstupujete projektívnu metódu ako je maľovanie stromu, maľujte ho tak, ako chcete, bez ohľadu na všetky „vychytávky“, ktoré ste kedy o tejto metóde čítali na internete. Mohli by ste sa na ne príliš sústrediť a psychológ by odhalil, že niečo skrývate.
Nebojte sa
Personalisti chcú zdravú mieru sebapresadzovania. Behom testovania assessment centra je dôležité ukázať, čo vo vás väzí.
Nebráňte sa
Aj keď sa vám bude zdať, že je test nezmyselný, alebo nepresvedčivý, zoberte to ako výzvu a splňte, čo po vás psychológ požaduje.
Nepreháňajte to
V assessment centre je potrebné sa ukázať, ale nie za každú cenu. Pokiaľ to robíte na úkor ostatných, spravidla nemáte šancu skutočne uspieť a prácu získať.