Do zahraničia najčastejšie odchádzajú nezamestnaní

Za prácou do zahraničia najčastejšie migrujú nezamestnaní ľudia. Zdroj: thinkstock.com

Dôvodom odchodu ľudí do zahraničia je najčastejšie strata práce, pričom do zahraničia odchádzajú práve ľudia z ekonomicky slabších regiónov Slovenska. Prácu a štúdium najčastejšie nachádzajú v Británii, Írsku a vo Švédsku.

Migrácia po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) výrazne prispela k vyrovnávaniu nesúladu ponuky a dopytu na slovenskom trhu práce a slúžila ako mechanizmus vyrovnávania ekonomických výkyvov na pracovných trhoch Európskej únie. Vo svojej najnovšej štúdii to tvrdí Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI).

Hoci celková migrácia zo Slovenska je oproti roku 2007, keď vrcholila, v súčasnosti nižšia, podľa reprezentatívnych údajov o trhu práce z výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyplýva, že v roku 2012 pracovalo v zahraničí približne 120-tisíc Slovákov.

"Výskum ukazuje, že odlev migrantov významne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrovali za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie mali, a odlev pracovnej sily bol výraznejší z ekonomicky slabších regiónov Slovenska," vysvetlil v štúdii riaditeľ pre výskum CELSI Martin Kahanec.

Štúdia tiež ukázala, že miera emigrácie z nových členských krajín je významne ovplyvnená ekonomickou situáciou v cieľových, ako aj zdrojových členských štátoch. Kým zo Slovenska v rokoch 2004 až 2007 odišli za prácou do Británie, Írska a Švédska približne 4 % aktívnej pracovnej sily, čo je asi 111-tisíc ľudí, z Česka to bolo len 1 %, teda približne 50-tisíc ľudí.

Kríza na pracovných trhoch EÚ a zmeny na domácom trhu práce však priniesli zmeny v profile pracovných migrantov zo Slovenska. Do zahraničia počas prvých rokov po vstupe do EÚ odchádzali najmä mladí ľudia, ktorí sa rozhodli v zahraničí hľadať nové skúsenosti a tiež tam odchádzali študovať. Podiel migrantov vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2004 takmer až 30 % a spolu s 25 až 34-ročnými tvorili takýto mladí migranti až necelé dve tretiny všetkých migrantov v roku vstupu Slovenska do únie. Do roku 2012 však podiel 15 až 24-ročných klesol približne na 10 % a 15 až 34-ročných na 48 %.

Podľa štúdie migrácia ľudí do veľkej miery závisí aj od možnosti uplatniť sa na trhu práce.

"Mladí ľudia s vyštudovaným odborom v zdravotníctve a sociálnej práci preukázateľne migrovali až o 9 % častejšie ako porovnateľní absolventi iných odborov. Môže to súvisieť s tým, že v zahraničí pracujú častejšie mladé ženy než muži," doplnila senior výskumníčka CELSI Lucia Mýtna Kureková.

CELSI v štúdii poukazuje aj na to, že pracovná mobilita v rámci EÚ síce znižuje nezamestnanosť, jej rizikom je však odlev mozgov a tiež zhoršovanie demografickej situácie na Slovensku najmä v súvislosti s migráciou mladých ľudí.

"Na to, aby sa migranti vracali a na Slovensku zužitkovali nové znalosti, pracovné a obchodné kontakty, ako aj podnikateľské schopnosti nadobudnuté počas práce v zahraničí, je však kľúčové implementovať politiky trhu práce, ktoré migrantov pritiahnu naspäť na Slovensko. Ide najmä o vytváranie podmienok na reintegrovanie navrátilcov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, ako aj na trhu práce," dodáva Kahanec.