Náhrada škody spôsobenej zamestnávateľovi

právna poradňa

Dostal som príkaz, aby som vykonal určité úlohy, pri ktorých došlo údajne k poškodeniu používaného stroja a zamestnávateľovi bolo fakturované od majiteľa stroja 1 200 eur. Stroj bol vyrobený cca v roku 1975. Môj zamestnávateľ požaduje náhradu odo mňa v plnej výške. Mám podozrenie, že ho dal jeho majiteľ poškodiť a následne si vymáha škodu od môjho zamestnávateľa a ten odo mňa.

Poradňa: V danom prípade sa jedná o dva zodpovednostné vzťahy, prvý je medzi majiteľom stroja a zamestnávateľom, Ak zamestnávateľ neuzná nárok na náhradu škody majiteľa stroja, majiteľ sa môže domáhať zaplatenia škody súdnou cestou, pričom však musí preukázať výšku škody. Podľa opisu situácie v čitateľskej otázke je možné, že nárok majiteľa na náhradu škody v takom rozsahu, v akom uvádza, ani nevznikol.

Druhým zodpovednostným vzťahom je vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Vo vyššie uvedenom prípade môžeme predpokladať, že sa nejedná o schodok na zverených hodnotách, ktoré zamestnanec prevzal na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti a ani o stratu zverených predmetov, ktoré zamestnanec prevzal na základe písomného potvrdenia. Preto môže posúdenie situácie vychádzať zo všeobecných ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.

Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

Za protiprávne konanie sa pokladá konanie, ktoré je v rozpore s právom. Konanie zamestnanca môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca a škodou, pričom príčinnú súvislosť musí preukázať poškodený, t.j. v tomto prípade zamestnávateľ.

Zavinenie je ďalším predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. V súvislosti so zavinením je dôležitý aj § 187 Zákonníka práce, ktorý upravuje výšku škody, a to vo vzťahu k miere zavinenia zamestnanca. Podľa tohto ustanovenia, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí len pomernú časť škody, a to podľa miery svojho zavinenia.

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ nie je oprávnený zraziť sumu náhrady škody ani jej časť zo mzdy zamestnanca bez písomného súhlasu zamestnanca.

2.9.2010

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk