Súkromie – s kým ho prepierať v práci?

trenkwalder

K práci patria logicky a prirodzene aj vzťahy. Na každom pracovisku, nech už je jeho charakter akýkoľvek, existuje viacero druhov vzťahov. Na všetky druhy pracovných vzťahov či väzieb je ale možné aplikovať univerzálne pravidlo: rozvíjať ich kvalitu a dbať na svoju profesionalitu. Prečo to je dôležité a čo to v praxi znamená ?

Či už sú to vzťahy medzi kolegami, vzťahy k nadriadeným či podriadeným alebo napríklad zákaznícke, o všetkých možno povedať, že sú rôzne odstupňované a nikdy nie rovnaké. Ku každému kolegovi máme kvalitatívne aspoň v niečom vzťah odlišný. Takisto je to aj u zákazníkov. Vzťahy sa líšia podľa ich špecifickosti, charakteru obchodnej činnosti a neposledne aj podľa konkrétnych komunikačných osôb na oboch stranách.

Práca nie je našim súkromím.

Aj keď v poslednej dekáde sa hranice stierajú a isté aktivity a kontakty sa prelínajú. A sú ľudia, ktorí v podstate pracujú v súkromí. Tí , čo pracujete trávite v práci v princípe väčšinu vášho času. Ak by sme všetok tento čas mali tráviť bez odovzdávania a prijímania informácii o ostatných, prevažná väčšina z nás by sa necítila príjemne. Aj napriek tomu, že mnoho firiem po svojich zamestnancoch očakáva, že budú roboticky vykonávať to čo majú (nech už je to fyzická alebo psychická práca), všetci sme z mäsa a kostí a potrebujeme sa socializovať. Introverti sú v tomto trochu odlišní a s vysokou pravdepodobnosťou u nich prepieranie súkromia nikdy hroziť nebude.

Ako vyzerá socializácia v práci?

Je to veľký súbor rôznych činností a aktivít, ktoré súvisia so sociálnym kontaktom s inými osobami, s ktorými sa v pracovnom procese stretávame. Štandardným a často používaným príkladom je „káva“. V kuchynkách, kaviarňach alebo kancelárii. Obed respektíve obedová prestávka je ďalším fajn príkladom. Nedeje sa často, že by ľudia viedli siahodlhý ranný rozhovor v kuchynke so šéfom. Ak sme s niekým na káve, väčšinou sú to ľudia, ktorí pri nás sedia alebo sú nám nejakým spôsobom blízki napr. spoločnými pracovnými úlohami. A preto aj s postupom času s nimi vzájomne zdieľame viac informácií. Nielen pracovných. Čo všetko je témou našich rozhovorov? Tém je mnoho – v pondelok ráno po víkende zdieľame svoje najnovšie zážitky, uprostred týždňa si vymieňame informácie o tom, na akom filme, koncerte či oslave sme boli, ako sa vyvíjajú naše vzťahy manželské, rodinné či milenecké, kam plánujeme ísť na dovolenku, čo nás trápi a hnevá. Ako sa hovorí sto ľudí, sto chutí. Platí to aj o forme a obsahu našich rozhovorov o súkromí.

Sú takí čo povedia (takmer) všetko. Aj obľúbené sexuálne praktiky. A nielen jednému kolegovi či kolegyni. Iní sú viac opatrní. Ďalší nevedia rozlíšiť komu čo povedať, a tak sa zdôverujú rôznym kolegom s rôznymi vecami. Ideálny spôsob samozrejme neexistuje. Je však naozaj si potrebné uvedomiť, že naše súkromie patrí primárne nám a my si riadime, kto sa z neho dozvie viac. Vždy je dobré si zvážiť, komu sa budete zverovať a s akým cieľom. Pokiaľ potrebujete mať v práci bútľavú vŕbu, dbajte na to, aby to nebol prvý kto vám padne do rany.

Veľmi ľahko sa môže stať, že sa informácie o vás dostanú ďalej.

Len tak náhodou. A nemusia skončiť na dobrom mieste. A dokonca môžu byť aj pozmenené – to sa stáva často- ústne podanie informácie deformuje, takže ak sa kolegovi zdôveríte, že ste boli minulý rok na jednej konzultácii u psychológa, o pár dní si vás môže zavolať nadriadený, ktorý sa dopočul, že si už dlhodobo liečite dušu. Asi by ste z toho neplesali nadšením. Takisto by ste sa netešili, ak by všetci okolo vás vedeli, s kým všetkým ste boli uplynulý mesiac na rande aj napriek tomu, že máte priateľa či priateľku. A to sa môže prihodiť ľahko – stačí nesprávnej osobe povedať, že ste boli v kine so známou / známym a keďže ste sa dlho nevideli, boli ste spolu o týždeň neskôr povečerať, aby ste si stihli porozprávať všetky novinky. Nevinne. A z nevinného sa môže stať nafúknutá historka, ktorá v horšom prípade spôsobí, že budete mať vo firme „istú“ povesť. Nehovoriac o tom, že pri istých konšteláciách sa bude prihliadať na všetky vaše „súkromné prešľapy“. Napríklad pri vašom postupe. Asi nie veľa nadriadených by vás odporučilo na riadenie ženského kolektívu, ak sa o vás „dopočuli“, že sa obraciate za každou sukňou. A pritom to vôbec nemusí byť pravda. Postačuje, že ste sa len dobre naladený spontánne a kvetnato vyjadrili o opačnom pohlaví a vašimi skúsenosťami s ním pred kolegom, ktorý zrovna nedisponuje vzhľadom ani zručnosťami, ktorými by sa mu podarilo očariť aspoň jednu ženu.

Súkromie je a aj bude predmetom mnohých rozhovorov v práci, my ľudia sme jednoducho stavaní k tomu, aby sme si navzájom vymieňali skúsenosti a informácie. A mnohí z nás bažia po tom, aby sa dozvedeli o svojich kolegoch čokoľvek naviac. Nie sme predsa stroje a pracovnému dňu takéto spestrenia dodávajú iskru. Ponúkajú nám témy ku káve či obedu. Je to normálne a prirodzené, a preto k tomu, aby sme dosiahli pre nás prijateľnú úroveň týchto rozhovorov, môžeme prispieť predovšetkým my sami. Tým, že budeme selektovať našich poslucháčov vo firme.

Veď na to, aby sme mali s kým prepierať súkromie do detailov, máme rodinu a priateľov :-)

Mgr. Klára Javorská

Špecialistka pre personálne poradenstvo

Pracovné ponuky spoločnosti Trenkwalder »