Pracovný čas
§ 85 Zákonník práce
(1) Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.(2) Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
(3) Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
(6) Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
(7) Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
(8) Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas.
(9) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
§ 85a
(1) Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere, za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.
(2) Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1
a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
(3) Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
Vysvetlivky
Pracovný čas rozdeľujeme na:
• Zákonný pracovný čas: najvyšší zákonný rozsah týždenného pracovného času, tak ako ho stanovuje § 85 ods. 1, 5, 7
• Ustanovený pracovný čas: stanoví ho zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, samozrejme v medziach zákonného pracovného času
• Určený pracovný čas: čas, ktorý odpracuje zamestnanec v konkrétnom týždni po ustanovení pracovného času zamestnávateľom
Iné pojmy:
• Pracovný čas: zahŕňa v sebe dĺžku pracovnej zmeny a môže v sebe zahŕňať aj prácu nadčas
• Čistý pracovný čas: pracovný čas bez prestávok na odpočinok a jedenie, bez nadčasov
• Priemerný týždenný pracovný čas: najviac 40 hodín týždenne (bez prestávok)
• Priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov: najviac 48 hodín týždenne (bez prestávok)
• Pracovná zmena: Užší pojem, ako je pracovný čas. Pracovná zmena zahŕňa v sebe časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý zamestnanec odpracuje v priebehu po sebe nasledujúcich 24 hodín, a prestávku na jedlo a odpočinok
Napr.:
Pracovná zmena trvá od 8:00 hod do 16:30 hod, v čase 12:00 – 12:30 hod má zamestnanec k dispozícii prestávku na jedlo a odpočinok
• Doba odpočinku: každá doba, ktorá nie je pracovným časom
- v rámci pracovného dňa-prestávka min. 30 minút na odpočinok a jedlo
- nepretržitý denný odpočinok min. 8 hodín medzi dvoma zmenami
- nepretržitý odpočinok v týždni – pracovný čas musí byť rozvrhnutý
tak, aby zamestnanec mal mal raz za týždeň dva po sebe idúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu, prípadne na nedeľu a pondelok. Ak zamestnanec pracuje na zmeny, môžu dni nepretržitého týždenného odpočinku pripadnúť aj na iné dva po sebe nasledujúce dni v týždni
- sviatky
- dovolenka
Najvyšší prípustný rozsah týždenného pracovného času sa posudzuje pre každý pracovný pomer samostatne. Vysvetľovali sme to v § 50 ZP, ktorý hovorí o súbežných pracovných pomeroch pre toho istého zamestnávateľa alebo pre viacerých zamestnávateľov súčasne. Inými slovami, ak máte napr. dva trvalé pracovné pomery súčasne, pre každý z nich je prípustný týždenný pracovný čas najviac 48 hodín, t.j. Váš týždenný pracovný čas, pri dvoch súbežných pracovných pomeroch, je 96 hodín (to ale neplatí pre profesionálnych vodičov, zamestnancov dopravy, ktorí môžu, bez ohľadu na počet zamestnávateľov alebo pracovných pomerov odpracovať najviac 48 hodín týždenne vrátane práce nadčas).
Pozor na skupinu mladistvých zamestnancov, t.j. mladších ako 18 rokov, pre tých súbežnosť pracovných pomerov platí len s kapacitou najviac:
• Ak je mladistvý mladší ako 16 rokov, môže odpracovať najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov
• Ak je mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov (ale mladší ako 18 rokov), môže odpracovať týždenne najviac 37,5 hod, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Pracovný čas v priebehu 24 hodín:
Nepresiahne 8 hodín, ak zákon neustanovuje inak (to znamená, že týždenný pracovný čas je priemerne 40 hodín týždenne)
Nepresiahne 12 hodín v priebehu 24 hodín, podľa § 87 ods. 4 ZP, v prípade, že ide o nerovnomerné rozvrhnutie týždenného pracovného času
Jednozmenná prevádzka: najviac 40 hodín týždenne
Dvojzmenná prevádzka: najviac 38 ¾ hodín týždenne
Trojzmenná prevádzka: najviac 37 ½ hodín týždenne
Podrobnosti o pracovnom čase a dobe odpočinku pojednávajú ďalšie paragrafy a komentáre s príkladmi.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
- FOTO: Jupiterimages
