Mladí sa obávajú o svoju budúcnosť. Hľadanie práce nie je ľahké!

Mladí podnikatelia by mali pri podnikaní čerpať zo skúseností starších. Zdroj: thinkstock.com

Až 6 z 10 absolventov sa o svoju budúcnosť obáva. Pre tretinu mladých do 25 rokov, ktorí ostali po škole bez práce, je jej hľadanie behom na dlhé trate. Riešením, ako si nájsť miesto na pracovnom trhu, zarobiť si a zrealizovať sny, by mohlo byť podnikanie. To je jedna z možností. Ďalšie návrhy predstavil Inštitút zamestnanosti.

Podľa údajov Eurostatu bolo v SR koncom roka 2013 nezamestnaných až 32,6 % mladých do 25 rokov. Napriek tomu, že ich počet sa v porovnaní s rokom 2012 znížil o 2,7 percentuálneho bodu (z 35,3 %), dosiahol takmer úroveň z roku 2009 (32,7 %). Úlohu nezohráva len nedostatok praxe po skončení školy. Dopomohla i hospodárska kríza. Pred ňou bola totiž podľa Eurostatu nezamestnaná len asi pätina mladých (približne 19 %).

Podnikateľské riešenie

Riešením pre mladých ľudí môže byť aj vlastné podnikanie. Podľa viacerých údajov sa mu mladí nevyhýbajú, hoci ich počet v kategórii fyzických osôb do 34 rokov má za posledné štyri roky klesajúcu tendenciu.

Kým v roku 2012 ešte presahoval 100-tisícovú hranicu (102.455), podľa Registra organizácií ŠÚ SR poklesol ich počet medziročne o 5531 (96.924 v roku 2013). To nevylučuje fakt, že mladí môžu podnikať nie ako fyzická osoba, ale ako obchodná spoločnosť, kde sa vek majiteľa nesleduje.

Podľa údajov a metodiky Eurostatu sa však Slovensko zaraďuje medzi krajiny s najvyšším zastúpením mladých podnikateľov vo veku do 24 rokov. Mladí bývajú plní entuziazmu a zapálenia pre svoje podnikateľské nápady. Len pri ich realizácii by potrebovali pomoc tak s financiami (87,81 %), ako aj s marketingom a reklamou (76,28 %). Vyplýva to z online prieskumu portálu Podnikatelskynapad.sk, ktorý zrealizovalo Združenie mladých podnikateľov Slovenska v máji 2014 na vzorke 320 respondentov vo veku 18 – 35 rokov.

Z prieskumu vyplynulo, že kým v minulosti bola väčšina kvalitných nápadov najmä z IT oblasti, postupom času rastie význam aj iných sektorov, ako sú služby, stavebníctvo a bývanie, vzdelávanie a obchod či oblasť gastronómie a cestovného ruchu.

"Hoci v porovnaní s krajinami EÚ sme v podnikateľskom prostredí stále na chvoste, záujem mladých o podnikanie má u nás celkovo rastúcu tendenciu. Súvisí to s nedostatkom skúseností, informácií a veľkou dávkou entuziazmu na začiatku podnikania. V úvode sa totiž podnikateľ pozerá najmä na to, ako zrealizovať svoj nápad. O prostredí má trošku zidealizovanú predstavu,“ vysvetlil predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) Ján Solík.

Podľa neho až postupne prichádzajú na to, aké zákony sa ich týkajú, aké požiadavky na nich kladú a koľko nákladov a byrokracie je spojených s ich plnením. Prichádzajú prvé problémy s neplatičmi či skúsenosti s neefektívne fungujúcim súdnictvom. Nízka miera prežitia firiem, z ktorých sa viac ako polovica nedožije štvrtých narodenín, nás radí na posledné miesta v rámci EÚ.

Až 51 % mladých do 24 rokov však podľa prieskumu Eurobarometer 2012, ktorý sa zameral na podnikanie v EÚ i mimo nej, považuje podnikanie za vhodné riešenie svojej pracovnej situácie.

„Motívy podnikania sú u mladých podnikateľov iné ako u väčšiny populácie. Výrazne prevažujú tie pozitívne ako chuť osamostatniť sa a chuť zrealizovať svoj sen či nápad (u viac ako 50 %). Až s výrazným odstupom nasleduje to, že ich nenapĺňalo ich zamestnanie, mali nízky zárobok a u každého piateho bolo vraj podnikanie jedinou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce,“ povedal Solík.

Začínajúci podnikatelia si však oveľa častejšie kladú otázku, či je ich nápad životaschopný, ako by mal vyzerať ich biznis plán a kde získať kapitál na rozbeh. Aj preto vyhľadávajú pomoc skúsenejších. Viac ako 75 % mladých podnikateľov má záujem o stretnutia so skúsenými podnikateľmi. Čím mladší je začínajúci podnikateľ, tým je jeho záujem o tieto stretnutia silnejší.

Príspevok na zamestnanie mladých

Ďalšie návrhy, ako pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu, prináša Inštitút zamestnanosti.

"Nezamestnanosť predstavuje na Slovensku dlhodobý problém. Prechod z nezamestnanosti do zamestnanosti je najťažší pre ľudí, ktorí počas dlhšieho obdobia nemali riadnu prácu," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ Inštitútu zamestnanosti (IZ) Michal Páleník. Preto sa inštitút rozhodol predstaviť vlastné opatrenia, ktoré majú nezamestnanosť mladých znížiť.

Rezort práce predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý zavádza príspevok pre firmy na vytvorenie nového pracovného miesta určeného pre absolventa školy. Podľa návrhu rezortu práce bude výška finančnej podpory záležať od toho, aká je evidovaná miera nezamestnanosti v príslušnom okrese vo vzťahu k priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku.

Najvyšší príspevok tak budú môcť získať firmy v okresoch, kde je nezamestnanosť vyššia ako celoslovenský priemer. Podmienkou poskytnutia príspevku má byť aj to, aby mladý nezamestnaný človek vo veku od 25 do 29 rokov bol evidovaný na úrade práce najmenej šesť mesiacov a ľudia do 25 rokov majú byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

"Tento návrh má niekoľko nedostatkov, ktorým sa v našom návrhu vyhýbame. Navrhujeme príspevok iba pre zamestnávanie na normálny pracovný úväzok na dobu neurčitú. Príspevok by mal byť obligatórny, určený pre každého zamestnávateľa, ktorý zamestná absolventa. Aj bez zmluvy s úradom práce," ozrejmil Páleník.

Taktiež by sa mali príspevky diferencovať aj podľa toho, aké má nezamestnaný mladý človek vzdelanie.

"Je sociálne investovať do zamestnania človeka s nižším vzdelaním viac, ako do človeka s vyšším vzdelaním," zdôvodnil Páleník.

Podľa návrhu inštitútu by tak výška mesačného príspevku pre firmu, ktorý prijme do pracovného pomeru absolventa s najvyšším dosiahnutým vzdelaním nižším ako úplným stredoškolským, mala byť 200 eur, 150 eur by mal byť príspevok na absolventa, ktorý má riadne ukončenú strednú školu a príspevok na absolventov s vysokoškolským vzdelaním by mal byť 100 eur.

Znížiť nezamestnanosť mladých má podľa inštitútu aj vytváranie takzvaných podnikov inkluzívneho zamestnávania.

"Cieľom je vytvorenie rámca pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných, z ktorých je nanešťastie výrazná časť mladých. Rámec umožní jednotné postupy pri zamestnávaní ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, pri rôznorodých prácach," dodal Páleník.