Zmeny v Zákonníku práce od 1. januára z pohľadu personalistov

Najväčšie zmeny prinesie Zákonník práce pre dohodárov. Zdroj: flickr.com, Healthnewsnet

Čo si myslia personalisti o zmenách v Zákonníku práce, ktoré sa od roku 2013 dostanú do praxe? Aké pozitíva a aké negatíva v ňom vidia? Spýtali sme sa na ich názor.

Peter Uličný, Proact People Slovensko:
Naša spoločnosť rozpútala ešte na začiatku roka 2011 verejnú debatu o zneužívaní dohôd, nakoľko obrovská väčšina zo 600-800 tisíc dohodárov jednoznačne suplovala prácu zamestnancov na riadne pracovné zmluvy. Pôvodne sme očakávali úplné zrušenie dohôd, s výnimkou študentov a dôchodcov. Nakoniec sa ale prijal kompromis, dohody ostali a budú sa z nich platiť odvody. Tento krok jednoznačne vítame, aj keď medzi poškodenými bude aj naša sesterská spoločnosť sprostredkujúca brigády.

Očakávame pokles zamestnávania dohodárov. Určitá časť z nich zrejme naozaj ostane doma, ale celkovo očakávame rast zamestnanosti. Veľa dohôd len kamuflovalo čiernu prácu.

Rast čiernej práce vo významnej miere neočakávame, nakoľko postihy sú enormne vysoké. Vzhľadom na flexibilitu zamestnávania, ktorá ostala agentúram dočasného zamestnávania, očakávame rast dopytu po službách práve týchto spoločností.

Na záver ešte pridávame optimistické prianie do budúcnosti, t.j. čiastočný pokles výšky odvodov, keď nám už podľa očakávaní stúpne počet ich platiteľov.

Galéria fotiek (3) Zdroj: AuJob

Emília Vilčáková, senior personnel consultant AuJob:
U nás v personálnej agentúre zarezonovali viaceré body z pripravovaných zmien Zákonníku práce, ktorý má platiť od 1. januára 2013. Sú tam viaceré pozitívne i negatívne body, na ktoré si budú musieť zvykať zamestnávatelia i zamestnanci.

Najviac diskutované i najväčší dopad budú mať zmeny v rámci práce na dohodu. To vidíme i my ako negatívum. Zrušenie dohôd by malo veľký vplyv na nárast ďalšej nezamestnanosti. Po novom bude práca na dohodu pre zamestnávateľa ešte menej atraktívna a zaujímavá. Dohody však neskončia. Len si každý jeden zamestnávateľ dvakrát zváži, či zoberie človeka na dohodu, za ktorého bude musieť platiť odvody. Na druhej strane aj dohodári si budú viac ceniť a vážiť prácu a možno to trochu pomôže aj pri dohodách študentov, ktorých situácia prinúti pristupovať zodpovednejšie k svojej práci i keď je len na dohodu.

Ako pozitívne hodnotíme skrátenie deväť mesačnej skúšobnej doby u vysokých manažérskych pozíciách. Z našich skúseností je šesť mesačná skúšobná doba postačujúca, po takom čase by mal zamestnávateľ vedieť, či si zamestnanca ponechá alebo nie.

Čo je bohužiaľ negatívnejšie je opäť odsúhlasený súbeh odstupného a výpovede. Tým pádom sa predražia výpovede, nakoľko prepustený bude mať nárok na výpovednú dobu i odstupné. Neskôr sa to môže ukázať ako negatívum pri novom človeku, kedy sa viac ušetrí na jeho ohodnotení vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť.

Celkovo si ale myslíme, že sa treba pozerať na trh práce komplexnejšie. Na Slovensku máme rozličné regióny, ktorých je práca na dohodu jediným východiskom, ako vôbec nejakú prácu mať. Hlavným cieľom by malo byť rast zamestnanosti a nových pracovných miest.

Galéria fotiek (3) Zdroj: Exact Recruitment

Ivana Brutenič, Exact Recruitment:
Nový Zákonník práce sľubuje podľa jeho tvorcov väčšie istoty a práva. Otázne je, nakoľko nové zamestnanecké istoty plynúce zo zmien vyvážia viac neistôt pre zamestnávateľov.

Firmy, ktoré si doteraz nemohli dovoliť zamestnať pracovníka na plný alebo polovičný úväzok vzhľadom na vysoké odvodové zaťaženie volili prácu na dohodu. Po zmene ZP dohodári síce získajú aj niektoré práva zamestnancov. Je však otázke koľkí dohodári prídu o prácu, pretože si ich už zamestnávateľ nebude môcť dovoliť.

Prepustení zamestnanci budú mať opäť nárok na súbeh výpovednej doby aj odstupného. Pribudla tiež povinnosť zaplatiť odstupné aj v prípade, že sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne. Prepúšťanie zamestnancov sa firmám predraží a preto budú dôkladnejšie zvažovať, či nového zamestnanca vôbec prijať.

Zmeny v práci na dobu určitú, predĺženie nočnej práce, posilnenie postavenia odborov a zrušenie potreby ich reprezentatívnosti, nutnosť rýchlejšie preplácať nadčasy, zamedzenie “núteným” živnostiam, potreba odsúhlasenia flexikonta zástupcami zamestnancov, sú všetko opatrenia, ktoré znižujú flexibilitu zamestnávateľov. Obávam sa, že nakoniec radšej rozdelia prácu medzi už existujúcich zamestnancov, ako by mali prijať nových.