5 trápnych otázok, ktoré sa potrebujete spýtať šéfa: Ako to urobiť tak, aby ste si ho nepoštvali?

Ilustračné foto Zdroj: thinkstockphotos.com

Otvorená a úprimná komunikácia je znakom pozitívnej kultúry na pracovisku. Podľa Michaela Kerra, medzinárodného obchodného rečníka a autora knihy, niekoľko štúdii naznačuje, že jedným z najdôležitejších ukazovateľov budúceho finančného úspechu v podnikaní je možnosť zamestnancov hovoriť úprimne a bez strachu z následkov. Dôležitú časť z toho tvorí aj príležitosť spýtať sa svojho šéfa na čokoľvek, a teda aj potenciálne nepríjemné otázky.

Kladenie zložitých otázok v práci môže byť náročné a je úplne prirodzené, že pýtať sa na pomerne ošemetné záležitosti práve šéfa bude ešte ťažšie. „Potláčanie otázok však môže viesť k nízkej morálke, väčšiemu stresu a ak budete problém ignorovať aj k zbytočným konfliktom,“ vysvetľuje Kerr.

Našťastie, existuje niekoľko spôsobov ako preformulovať niektoré potenciálne náročné otázky, ktoré sa budete skôr či neskôr musieť na pracovisku opýtať.

„Mohli by sme ukončiť toto stretnutie?“

Pokiaľ musíte vybaviť telefonát s dôležitým klientom alebo sa blíži neodkladný termín a ešte stále sedíte na stretnutí, ktoré trvá už príliš dlho, možno budete chcieť svojho šéfa poprosiť , aby ho ukončil.

„Požiadať svojho šéfa, aby si pohol, prešiel k veci alebo skončil načas by mohlo byť skutočne trápne a taktiež riskujete, že to bude vyzerať ako by ste ho kritizovali za jeho spôsob vedenia. Zamerajte sa na pozitívne prínosy včasného ukončenia stretnutia a požiadajte oň tak, aby ste zahrnuli šéfa do riešenia,“ radí Kerr. Navrhuje niečo ako: „Myslím, že rovnako ako ostatní mám toho dnes popoludní ozaj veľa. Čo myslíte, že by sme mali urobiť, aby sme stihli skončiť načas?“

Prečítajte si tiež: Vieme, v ktorých častiach Slovenska sú tí najdrsnejší šéfovia: Oberú vás o spánok i chuť na sex

„Prečo si STÁLE tak negatívny?“

Jednanie s negatívnym šéfom nie je nikdy ľahké, no ak položíte otázku takto môžete si ho proti sebe len poštvať a navyše budete vyzerať, že nedokážete prijať kritiku. Namiesto subjektívnych názorov na charakter a postoj sa skúste zamerať na objektívne pozorovanie správania. Otázku začnite vyhlásením, ktoré vášmu šéfovi umožní pochopiť ako jeho postoj vplýva na vás i aké negatívne dôsledky môže mať . Takisto ho požiadajte o názor na vaše správanie, aby ste mu ukázali, že ste otvorení zmene svojho správania. Napríklad takto: „Kedykoľvek prekrútiš očami a sústredíš sa len na negatíva mojich návrhov, mám pocit, že moje príspevky nie sú doceňované a nedokážeme mať otvorenú debatu, teda diskutovať produktívne. Existuje niečo, čo by som mal urobiť, aby som sa uistil, že moje nápady budú vypočuté a pomohlo by nám to zamerať sa na potenciálne pozitíva?“

„Prečo som doteraz nedostal vyšší plat, keď si mi to sľúbil?“

Podľa Kerra začať rozprávať o peniazoch, povýšení alebo zvýšení platu patrí k najťažším rozhovorom, aké so šéfom budete mať, a to z mnohých dôvodov. Tým najhlavnejším je, že to môže otvoriť nepríjemnú debatu o vašom pracovnom výkone. Podobný spôsob položenia otázky taktiež vyznieva obviňujúco, preto by ste sa mali sústrediť hlavne na seba a zostať neutrálny. „Keď som minulý rok v jeseni zmenil oddelenie, diskutovali sme o zvýšení platu, preto som sa chcel opýtať či je niečo, čo by som mal robiť inak, aby som ho dostal.“

Prečítajte si tiež: Skutočne dobrý šéf má výkonných zamestnancov: Chcete vedieť ako na to?

„Prečo Jana dostala svoju kanceláriu a ja nie?“

Vyjadrenie sklamania je vždy nepríjemné, pretože môže vyvolať dojem, že fňukáte, ba čo viac nárokujete si. Ak nechcete vyznieť konfrontačne alebo malicherne, dajte si pozor na to ako sa opýtate, aby váš šéf nezaujal obranný postoj. Rovnako si môže pomyslieť, že kolegyni idete po krku. Skúste sa spýtať napríklad takto: „Som naozaj sklamaný, že som nedostal svoju kanceláriu, pretože som mal pocit, že som si ju zaslúžil a ako vieš, skutočne by sa mi zišlo miesto navyše. Existuje nejaké alternatívne riešenie, čo by sme mohli spolu vymyslieť alebo by som mal robiť niečo odlišne, aby som získal väčšie uznanie?“

„Vzhľadom na to, že to dovolíš ostatným, mohol by som robiť z domu častejšie?“

„Podobná otázka môže vyznieť rovnako konfrontačne a negatívne,“ tvrdí Kerr. „Používanie fráz ako ′ostatní′ a ′všetci okrem mňa′ rozhodne vyznieva ako keby ste sa so seba snažili urobiť obeť.“ Keď to je čo i len trochu možné, snažte sa vyhnúť rozprávaniu o iných ľuďom a zamerajte sa na seba. Vhodnejší jepreto takýto spôsob komunikácie: „Vidím mnoho výhod v práci z domu ako napríklad vyššia produktivita i oveľa spokojnejší zamestnanci, a preto som premýšľal, či by nebolo možné realizovať to i na mojej pozícii.“