Ak robíte kariéru v Moskve, na vodku vám zrejme neostane čas

Moskva, Rusko Zdroj: thinkstock.com

Ak ste už teraz zbalení na dovolenku alebo idete pracovne do zahraničia a nestíhate si prečítať celý článok, stačí vám vedieť: zahoďte predsudky, rešpektujte kultúru a buďte jej otvorení. Všetko pôjde jednoduchšie, stane sa z vás „bohatší“ človek a úspech sa dostaví. Nebude to jednoduché, ale dá sa to.

Ak máte viac času, pozývame vás prečítať si nasledujúce riadky. Rusko nepatrí medzi typické dovolenkové destinácie. Príroda, to je takmer celé spektrum a krajina ako taká, tak tá je fakt dosť veľká. Predstavte si, že takí hokejisti tam lietadlom letia na priateľský zápas niekedy aj sedem hodín. To je ako autom z Bratislavy do Košíc.

Z pohľadu biznisu je Rusko funkčná krajina. Pôsobia tam zahraničné, resp. globálne firmy. Na to, aby boli úspešné častokrát potrebujú moderný a efektívny manažment. Lokálny nemá, resp. nemal mnoho príležitostí si osvojiť moderné, efektívne nástroje riadenia. A tak do zahraničných pobočiek v Rusku prichádzali či stále prichádzajú manažéri zo zahraničia (to isté sa dialo aj na Slovensku). Mohlo by sa zdať, že taká manažérska misia v Rusku je za trest, avšak opak je pravdou. Ak zvládnete manažment v takej krajine akou je napríklad Rusko, získate neskutočne veľa. Zázemie firmy je jedna vec a zároveň osobnostne vás to posunie. Preveríte seba, vyskúšate poučky a rady a posuniete svoje hranice.

Vďaka svojej práci som zistil, že osobne poznám človeka, ktorý strávil v Rusku pracovne približne 2,5 roka. Samozrejme ma zaujímalo, čo to tam vlastne riešia, ako to riešia a či náhodou môj obraz o krajine nie je starý pár desiatok rokov. Andrej Bukovčan ako HR Director a Organizational Development Manager v Rusku pôsobil dávnejšie, nič to však nezmenilo na fakte, že dokázal sprostredkovať informácie zo svojho pôsobenia. On sám prišiel do Ruska ešte v roku 2008. A tesne po ňom prišla aj kríza. Tá udrela s takou silou, že z najziskovejšej firmy sa ešte v tom istom roku stala najstratovejšia. Dlhodobé ciele a úlohy boli síce jasné, ich realizáciu však ovplyvnila samotná kríza: reorganizácia, prepúšťanie a pod.

Z našej diskusie som zhrnul pre mňa tie najzaujímavejšie postrehy:

Štýl riadenia oproti Slovensku je oveľa viac direktívnejší. Diskusia, nájdete ju možno v knihách o manažmente, avšak v realite nie je prípustná. U nás doma je štýl riadenia viac participatívny, kedy hľadáte riešenia, či kompromisy. V Rusku, tam rozhoduje šéf a v postate sa to od neho očakáva, veď preto je vlastne šéf. Ak rozhodnutie nedokáže urobiť, okamžite je vnímaný ako „slabý“.
Vo veľkých mestách nájdete top ľudí. Pravidlo, že ich je nedostatok existuje asi všade a Rusko nie je výnimkou.
Moskva je veľké mesto a niektorí strávia cestou do práce a z práce aj 4 hodiny denne. Pozor, stále hovoríme o Moskve.
Pracovný čas trvá od 9.00 do 19.00. K tomu ešte pripočítame čas strávený presunom. Víkend mnohí dospávajú a snažia sa oddýchnuť.
Kariéra sa tam ešte pred takými 5 rokmi dala spraviť priam raketovo. Ako kedysi na Slovensku. Málo ľudí, veľa ponúk a tak nebolo nič nezvyčajné, ak ľudia po dvoch rokoch akceptovali novú, ešte lepšiu ponuku. Ich životopisy na prvý pohľad vyzerajú ako keby boli job hopperi, niektoré ponuky sa však odmietajú naozaj ťažko. Aj preto je takýto rýchly postup akceptovaný a celkovo sa to „berie“ ináč.
Aktuálne sa čas povyšovania, teda kariérneho postupu predlžuje.
Work life balance v Moskve poriadne neexistuje. Aj preto mnoho ľudí investuje do exotických, intenzívnych dovoleniek. A nehovoríme len o top manažéroch, do dovoleniek investujú aj bežní zamestnanci.
Zaujímalo ma, ako to je s tou vodkou. Môžeme sa naivne domnievať, že súčasné Rusko, to je veľká krajina, plačlivé piesne a veľa vodky. Ak však chcete robiť kariéru, na vodku vám pravdepodobne neostane čas.

A ako byť úspešný pri pôsobení v zahraničí?

Existujú dva typy manažérov, ktorí šli na misiu do zahraničia.

Tí, ktorí pôsobenie berú ako vylepšenie svojho profesionálneho životopisu a zároveň si užívajú „luxus manažmentu“. Žijú však veľmi izolovane, o krajinu, jej jazyk či zvyky nemajú záujem. Stretávajú sa s ďalšími cudzincami, ktorí majú rovnaký „mindset“ a žijú život tak trochu v zlatej klietke. Myslím, že jednoduché to nemajú.
Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí rovnako berú pôsobenie v zahraničí ako veľkú pracovnú aj životnú skúsenosť. Samozrejme aj v životopise to dobre vyzerá. S krajinou, jej zvykmi a ľuďmi sa však chcú zoznámiť čo najskôr. Majú snahu si osvojiť si miestny jazyk a viac a viac ním komunikovať. Práve nefalšovaný záujem im pomôže prelomiť bariéru medzi ľuďmi, pomôže sa s nimi zblížiť a získať si ich dôveru. Miestni ich začínajú brať tak trošku za „svojich“. Toto je správna cesta a prax to potvrdzuje. Okrem toho, je to mimoriadne obohacujúce.

Andrej Bukovčan bude 12. 6. 2014 spíkrom konferencie HR Leaders 2014 - Generácia Y – budúcnosť nastala už včera. Téma jeho prednášky bude Náš zákazník, náš pán? A bude určite rovnako zaujímavá.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Maxman Consultants a Trenkwalder.