Ženy šliapu mužom na päty...pri práci

Z niektorých žien sa stali expertky v oblasti prevádzkovania databáz, systémov i v oblasti programovania. Zdroj: photl.com

Chlapi to majú v práci sťažené. Ženy im začínajú šliapať na päty aj v IT oblasti. Už nie sú len užívateľkami, ktoré vedia zapnúť počítač, prípadne si zapojiť a nastaviť druhý monitor na svojom notebooku. Zo žien sa stali odborníčky.

Zo žien sa stali expertky v oblasti prevádzkovania databáz, systémov i v oblasti programovania. Pri záujme o pracovnú pozíciu sú na pohovore uvoľnené a vedia výborne prezentovať svoju prácu na projektoch. Sú úspešné, vo väčšine prípadoch im zamestnávateľ pracovné miesto ponúkne. Nie preto, žeby ženy v tíme len oživili jeho atmosféru. Preto, že sú odborníčkami.

Dopĺňajú to, čo chýba chlapom

Muži konečne potrebujú prijať fakt, že sú si rovnocenní aj v IT oblasti. Ženy IT-čkárky dopĺňajú mužov v oblastiach, ktoré im často chýbajú. Sú zamerané nielen na účelovosť aplikácie, ale záleží im aj na dizajne. Pri komunikácii s klientom sa prispôsobia nielen technickým možnostiam, ale aj klientovi. A teda, vedia ho počúvať. Preto často navrhnú riešenia, ktoré sú klientovi blízke a užívateľom zrozumiteľné.

Programátorka Svetlana Margetová hovorí o svojej skúsenosti: „Pri navrhovaní aplikácie pre klienta kolega ťahal projekt ukážkovo, dodržiaval dohodnuté termíny, záležalo mu na funkčnosti aplikácie. Ale to, že v nej chýba tlačidlo Späť, že by tlačidlá mohli mať aj farbu, alebo že by sme aplikáciu prepojili aj so zľavovým portálom, to som musela zdôrazniť ja s kolegyňou.“

Niektoré zahraničné údaje hovoria, že v IT segmente je až 20 percent žien. Vnímajú veľké výhody mať v tímoch aj ženský element. U nás je pomerový rozdiel muži – ženy v IT oblasti podstatne vyšší, v priemere pracuje na IT pozíciách iba približne 5 percent žien.

Líšia sa od iných žien

IT-čkárky sa odlišujú od ostatných žien. Napriek tejto skutočnosti hodnotia svoju prácu pozitívne. Svetlana hovorí:

„Často sa smejem na vtipoch kolegov. Nielen na ich význame, ale aj na spôsobe ich povedania. Napríklad keď ich zaujme žena, ohodnotia ju – tá ma teda dobrú klávesnicu. Taký program by som jej nakódoval... Až potom si všimnú, že som vlastne medzi nimi.“

Tieto ženy zároveň vnímajú, že ich hodnoty sú posunuté trocha inam, než má bežná žena.

Systémová administrátorka Zuzana Krnáčová hovorí: „Ja sa kúpou kabeliek nezaoberám, vlastne žiadnu nemám. Nosím svoj ruksak, na turistiku aj do práce. Mám v ňom pracovný a osobný počítač, tablet, čítačku, dva mobily... V budúcnosti si chcem kúpiť skúter, ruksak je teda oveľa praktickejší. Žiadna z nás (IT-čkárok) sa nechodí do Aupark-u prechádzať. Niektoré kitujú, iné sa poloprofesionálne venujú športovej strelbe, ja som dlhý čas hrala floorbal.“

Svetlana sa pridáva: „Oblečenie si kupujem iba v prípade nutnosti, programovanie je oveľa zaujímavejšie. Ja dokonca nerozumiem, čo robia ženy vo svojom voľnom čase, keď neprogramujú...“

Rozbeh v IT? Máte desiatku voľných hodín denne?

IT-čkárky nevnímajú svoju prácu ako niečo komplikované alebo nedosiahnuteľné. Svetlana spomína na svoj pohovor do medzinárodnej spoločnosti:

„Dali nám vypracovať množstvo skriptov, mužom 86, mne ako žene 36. Zdalo sa mi to neférové voči nim a tak som spravila všetky skripty, vrátane aj tých ich“.

V súčasnosti sa jej práca zdá jednoduchá, dievčatám odporúča:

„Stačí, keď vás bude zaujímať logické myslenie, keď vás budú baviť počítače a čo je najdôležitejšie, potrebujete mať silnú motiváciu. Na začiatku sa budete potrebovať venovať algoritmom a programovaniu minimálne 14 hodín denne“.

Neurológ Levitin si pri svojich štúdiách všimol, že väčšina najlepších ľudí v odbore má jedno spoločné. A to, že sa na špičku dostali tvrdou prácou, ktorá trvala minimálne desaťtisíc hodín, tzn. 3 hodiny denne počas desiatich rokov. Hoci Levitin vo svojom čase ešte neskúmal IT oblasť, platí to aj pri nej. Ženy, ktoré sú odborníčky v IT oblasti to majú odpracované.

Ak ženy šliapu mužom na päty, alebo sú už ďalej, je to výsledok ich úsilia. Pre chlapov nie je potrebné vnímať ich ako konkurenciu, ale ako príklad a výzvu do ďalšej práce.