Ľudia do zahraničia neodchádzajú iba kvôli zárobku

Túlavé topánky majú najviac Luxemburčania, napriek tomu, že doma sú dobre platení. Zdroj: thinkstock.com

Peniaze nie sú hlavným motívom, pre ktorý ľudia odchádzajú do zahraničia pracovať. Luxemburčania síce patria medzi najlepšie platených obyvateľov únie, ale napriek tomu až 36 percent obyvateľov sa vydalo za prácou do zahraničia.

Niekto by najradšej prekročil hranice svojej domoviny len kvôli dovolenke, iní radi obúvajú „túlavé topánky“. A možnosť cestovať po svete je tak často aj dôležitým kritériom pri hľadaní zamestnania. Obyvatelia ktorých krajín najradšej cestujú za prácou či štúdiom do zahraničia? A v ktorých krajinách naopak nie je práca v zahraničí vôbec obľúbená? Odpovede priniesol prieskum Eurobarometer 417.

S prácou v zahraničí majú najviac skúseností Luxemburčania. Až 36 % z nich totiž uviedlo, že za hranicami svojej domoviny strávilo určitý čas práve kvôli pracovným povinnostiam. Kvôli práci okúsilo život v zahraničí aj 29 % Írov a približne štvrtina Švédov a Dánov.

V prípade občanov týchto krajín však určite nejde len o hľadanie si lepšie platenej práce. Dôvodom môže byť napríklad ochota ľudí cestovať za pracovnými skúsenosťami do zahraničia či politika tamojších spoločností orientovaná na vysielanie ľudí na takéto cesty. Dáni a Luxemburčania sú tými najlepšie zarábajúcimi obyvateľmi únie, ich priemerná hrubá mzda je približne 5 – násobne vyššia ako u nás. A na nízke mzdy sa nemôžu sťažovať ani Švédi. Platy v Írsku síce tiež nie sú najnižšie a väčšina Slovákov by takýto zárobok brala „všetkými desiatimi“, krajinu však trápi takmer 12 % – ná nezamestnanosť.

Najnižší podiel obyvateľov, ktorí majú skúsenosti s prácou v zahraničí, vykázali Grécko, Malta a taktiež Nemecko. Z týchto krajín vycestovala za prácou do zahraničia len približne desatina obyvateľov. Priemer za celú EÚ je na úrovni 16 % a teda kvôli práci strávil určitý čas v zahraničí približne každý šiesty Európan.

Skúsenosti s prácou v zahraničí má takmer pätina Slovákov, čo je viac než priemer za celú európsku 28 – čku. Väčšina Slovákov pracujúcich v zahraničí si to pritom namierila hlavne do ostatných členských krajín EÚ. Slovensko trápi vysoká miera nezamestnanosti, pričom alarmujúca je hlavne nezamestnanosť mladých ľudí.

Chuť ľudí pracovať v zahraničí sa líši nielen podľa veku, ale aj vzdelania či pohlavia. Z hľadiska európskeho priemeru môžeme povedať, že najčastejšie cestujú za prácou do zahraničia vysokoškolsky vzdelaní muži vo veku do 39 rokov, ktorí sú podnikateľmi alebo zastávajú manažérske pozície.

Štúdium v zahraničí nie je na Slovensku ešte stále príliš rozšírené a za mnohými krajinami únie výrazne zaostávame. Skúsenosti so štúdiom za hranicami má totiž len 7 % Slovákov. Ani európsky priemer však nie je oveľa vyšší (8%). Najvyšší podiel ľudí, ktorí študovali v zahraničí, vykázalo Luxembursko (až 44 %). Nasledovali Cyprus,

Švédsko či Dánsko (16 % až 22 %). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, kde v zahraničí študovali len 2 % obyvateľov. Vzdelávacie kurzy či stáže za hranicami domoviny sú populárne opäť hlavne v Luxembursku (29 % obyvateľov) a najmenej obľúbené v Bulharsku a Portugalsku (len 3 % občanov).