V Bratislavskom kraji je najvyššia mzda, v Banskobystrickom nezamestnanosť

Najviac, v priemere vyše 1 000 EUR, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Zdroj: photl.com

Bratislavský kraj vyhráva na plnej čiare vo viacerých kategóriách. Obyvatelia majú najvyšší plat, najviac si usporia, ale zároveň majú najvyššie mesačné výdavky.

Máme za sebou voľby do vyšších územných celkov. Pri tejto príležitosti sme sa pozreli na život v jednotlivých regiónoch Slovenska. Zamerali sme sa predovšetkým na tie ukazovatele, ktoré najviac odzrkadľujú každodenný bežný život spotrebiteľa.

Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Medzi jednotlivými regiónmi ale existujú neprehliadnuteľné rozdiely. Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V spomenutých regiónoch je totiž bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Avšak miera nezamestnanosti presahujúca úroveň šiestich percent znamená v tomto regióne takmer trojnásobne vyšší počet nezamestnaných oproti predkrízovým úrovniam z roku 2008.

Životnú úroveň Slovákov ovplyvňuje nielen výška ich príjmov, ale aj možnosť dovoliť si za ne kúpiť rozličné tovary a služby. Najviac, v priemere vyše 1 000 EUR, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja a to v priemere iba niečo cez 600 EUR. Nie každý Slovák ale pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok.

Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 549 EUR. Najnižšia suma 369 EUR mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj (490 EUR) a najnižšie zase Prešovský kraj (326 EUR). Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji [59 EUR na 1 obyvateľa]. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji a to 34 EUR mesačne v prepočte na 1 člena domácnosti.

Najvyššie úspory v bankách majú obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 027 EUR na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne 5 – násobne vyššie ako v ostatných regiónoch SR. Hoci úverovanie Slovákov je v posledných rokoch neprehliadnuteľné, v drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj (12 056 EUR). Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer 6 – násobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov SR.